Koľko televíznych kanálov máte doma – 100, 200, viac? Koľko ich vlastne používate? Ako rýchlo môže ísť vaše auto – 220 km/h? Ako rýchlo vlastne jazdíte? Má váš smartfón viac aplikácií, ako ste kedy použili?… Výrobcovia navrhujú svoje produkty na základe presvedčenia, že ľudia chcú viac, ako skutočne potrebujú. Ako povedal humorista Will Rogers už v 20. rokoch: „Príliš veľa ľudí míňa peniaze, ktoré nezarobili, aby si kúpili veci, ktoré nechcú, aby urobili dojem na ľudí, ktorých nemajú radi.“
Táto dynamika, nazývaná konzumizmus, je známa už viac ako 100 rokov. Keď sa čoraz viac ľudí stalo finančne schopnými nakupovať viac, robiť viac a cestovať, „nápadnejšia spotreba“ sa stala spôsobom života čoraz väčšieho počtu ľudí, najmä v Európe a Amerike. Veľkým symbolom tohto fenoménu, prinajmenšom v USA, bol „Čierny piatok“, deň po Dni vďakyvzdania, keď sa ľudia vo vianočnom nákupnom šialenstve schádzajú do obchodov, aby si zobrali to najnovšie, kým sa vypredá.
Pápež František opakovane odsúdil spôsob života oddaný nápadnej konzumácii a postavil ho do protikladu so spôsobom života orientovaného na Krista. „Stretnutie so živým Ježišom vo veľkej rodine, ktorou je Cirkev, napĺňa srdce radosťou, pretože ho napĺňa skutočným životom, hlbokou dobrotou, ktorá nepomíňa ani sa nerozkladá. Táto skúsenosť však musí čeliť každodennej márnosti, jedu prázdnoty, ktorý sa vsunie do našej spoločnosti založenej na zisku a majetku, ktorý klame mladých ľudí konzumom.“
Sv. Pavol uvádza svoju „kresťanskú ekonómiu“. Prvým krokom v jeho trojakom prístupe je uznať, že Boh je schopný sa o nás postarať. Často zdôrazňujeme svoj vlastný prínos do života, pričom zabúdame, že naše talenty, naše schopnosti, samotná naša existencia pochádza od Boha. Sme si istí, že sme s Ním spolutvorcami na základe nášho stvorenia na Jeho obraz; ale našou rukou nie je nič dobré okrem Neho. Po druhé, Boh sa o nás stará špecifickým spôsobom. Zabezpečuje nám všetkým dostatok vo všetkých veciach . Inými slovami, On zaručuje, že máme všetko, čo skutočne potrebujeme. Po tretie, On nám zaručuje hojnosť nad rámec toho, čo potrebujeme, ale s konkrétnym účelom: pre každé dobré dielo. Máme dosť na to, čo skutočne vyžadujeme, a ešte viac na to, aby sme konali dobro.
Ekonomika sv. Pavla je v princípe ľahko pochopiteľná, ale keď sa pokúšame aplikovať jeho učenie, nachádzame sa pri množstve otázok. Kedy sa „potreba“ – musím mať – stáva „nadbytočnou“ – môžem použiť alebo chcem? A je pre mňa dobré mať všetko, čo chcem a čo si môžem dovoliť? Negatívne účinky na naše telo spoznáme, ak nadmerne jeme alebo pijeme. Ale sú tu ešte vážnejšie dopady na našu dušu. Naše fyzické túžby môžu viesť k psychickej závislosti: pocit, že nemôžem žiť bez X, Y alebo Z. Prejedanie vedie k nadváhe, fyzickému nepohodliu a chorobe; prílišná závislosť na materiálnych veciach vedie k psychickému nešťastiu a duchovnej prázdnote.
Sv. Pavol hovorí jasne: Účelom akejkoľvek hojnosti, ktorú môžeme dostať, je konať každé dobré dielo. Máte viac, ako potrebujete? Nehľadajte, aby ste pridali k svojmu majetku – jednoducho budete frustrovať Boží zámer s vaším životom.
Jednou z pomôcok pre tých, ktorí by sa mohli snažiť venovať svoju hojnosť konaniu dobra, je učenie sv. Jána Zlatoústeho. Pripomína nám, že Božím zámerom pri prikázaní almužny nie je len dobro príjemcu. Je to tiež, ak nie primárne, pre darcu. Príjemca almužny dostáva fyzickú výživu, ale darca almužny rastie v jeho duchu a napodobňuje Darcu všetkých dobrých darov.
Preložil a spracoval o. Peter podľa melkite.org