Spoločenstvo rodín

Potreba (slú)žiť ako rodina

Predslov

Rodinné spoločenstvo Michael sa rodilo tak, ako všetko v Božom stvorení. Pomaly, nenápadne, prirodzeným rastom z neformálnych modlitebných i formačných stretnutí rodín. Farnosť bl. Petra Pavla Gojdiča na Sídlisku III. v Prešove už od svojho počiatku v roku 2003 pritiahla „sídliskových gréckokatolíkov“ v generačnej rôznorodosti. Spríbuznené skupiny si našli svoje miesto pri adoráciách, modlitbách ruženca, korunky, v detskom zboríku, v speváckom zbore Hlahol, modlitbách matiek a pod. Manželské páry sa prirodzeným spôsobom zapájali do života farnosti v rámci liturgického roka i spomínaných farských aktivít. Avšak niektoré z párov cítili potrebu ísť ďalej. Potrebu (slú)žiť ako rodina. Netušili však „ako“.

Začiatky

Impulz zvonka, na ktorý rodiny akosi intuitívne čakali, prišiel vo februári 2014. Zopár rodín sa v spolupráci so spoločenstvom Dóm Júdov zo Sabinova, rozhodlo zrealizovať farskú evanjelizáciu s cieľom pozvať rodiny a manželské páry do hlbšieho vzťahu s Bohom a aktívneho života v našej farnosti. Rodiny prišli. Nielen to. Chceli aj ostať. A chceli priložiť ruku k dielu. K budovaniu Božieho Kráľovstva na zemi. V našej farnosti. A tak sa to všetko začalo.

Ako to u nás chodí

Manželské páry sa týždenne stretávajú na formačnom stretnutí v niektorej z rodín. Aktuálne ide o dve skupiny. Týždenne sú v kontakte nielen počas stretnutí. Vieme o sebe. Podporujeme sa. Modlíme sa za naše potreby i núdzu ľudí, ktorí nás o modlitbu prosia. Pomáhame praktickou pomocou jeden druhému i tým, ktorí k nám vystrú svoje ruky s konkrétnou prosbou. A keď sa potom raz mesačne postavíme v chráme pred ľudí, aby sme ich viedli v modlitbe chvál, robíme tak s vďačnosťou za všetky svedectvá o Božej dobrote, ktoré sme v ten mesiac zažili a videli. Bez otca Petra Kačura, správcu farnosti, jeho požehnania a pomoci, by to nešlo. Za čo sme veľmi vďační.

Po kom sa voláme

Z času na čas narážame na otázku verejnosti: „Kto ste?“ „Do akého spoločenstva patríte?“ Potreba mena vznikla úplne prirodzene. Ako potreba pomenovať samého seba. Ale zároveň ako potreba dať sa pod ochranu patróna, ktorý sa za nás bude v nebi prihovárať. I ako potreba ohlásiť svetu našu „identitu“, charizmu – kto sme, o čo nám ide, čo robíme a čím žijeme. Vybrali sme si meno Michael.

Michael, čo znamená výzvu „kto je ako Boh“. Michael ako vzor toho, ako chceme žiť. Ako tí, ktorí nesú Božiu prítomnosť tam, kam vstúpime – do ulíc, na pracoviská, do rodín, obchodov i nákupných centier. Ako tí, ktorí sa neboja tlaku sveta a jeho posudzovania, ale vyznajú vieru v Boha a jeho dobrotu pred kýmkoľvek. Ako tí, ktorí bojujú s odvahou a statočne budú brániť núdznych, biednych, stratených a privádzať ich do bezpečia k skúsenosti s Božou dobrotou. Vybrali sme si meno Michael. Lebo zároveň vieme, že k takému životu potrebujeme jeho príhovor a pomoc. Aby nás ako vodca nebeských zástupov chránil a bojoval za nás i s nami. Aby nám pripomínal, že nikto nie je ako Boh. Aby nás týmto svojím menom usvedčoval i potešoval.

Čo plánujeme

Aktuálne sa tešíme na novú farskú budovu, kde by sme mohli začať s novými aktivitami, ktoré vyvstanú z potrieb farnosti. Plánujeme pokračovať s modlitbami chvál každý mesiac. Plánujeme byť tu najmä pre vás. Aby sme si navzájom slúžili a  všetci vo farnosti žili ako rodina.