Ako vyzerá Svätý Duch? Zo Svätého písma vieme, že Otca nemožno vidieť, ale zjavil sa nám vo svojom Synovi. Syn vyzerá ako jeden z nás. Ale čo Svätý Duch? Stal sa viditeľný pre telo? Môžeme vidieť tvár Svätého Ducha? V istom slova zmysle áno – tvár Svätého Ducha je tvárou svätých. Samotná existencia svätých svedčí o prítomnosti svätosti v Cirkvi, pretože nikto sa nemôže stať svätým, iba ak prostredníctvom Svätého Ducha. „Tvár“ Svätého Ducha nie je na monumentoch, ktoré kresťania postavili v priebehu storočí, hoci sú pôsobivé. Je skôr v tých, ktorí žili tak, ako žili, pretože v nich prebýval Boží Duch.
Duch je určite prítomný v každom svätcovi, ale „tvár“ Svätého Ducha nachádzame v súhrne všetkých svätých. Dary Ducha sú mnohé a rozmanité; nikto ich nemôže obsiahnuť všetky. Cirkev opisuje konkrétne dary svätých tak, že určuje kategórie, aby sme im rozumeli a vážili si ich. Cirkev nie je len zhromaždením fyzicky prítomných; je to zhromaždenie všetkých, ktorí sú v Kristovi.
Evanjeliový úryvok čítaný na sv. liturgii v túto nedeľu nie je nepretržitou epizódou. Je to skôr súhrn troch učení týkajúcich sa toho, čo znamená usilovať sa o svätosť. Prvým krokom je, že sme povolaní vydávať svedectvo o Kristovi vo svete. „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 10, 32). Naša viera nie je určená na to, aby sme ju praktizovali súkromne, len pre našu osobnú útechu. Skôr máme byť Jeho svedkami pred ostatnými.
V dnešnom svete „vydávať svedectvo“ často znamená „ukazovať prstom“ na nejaké zverstvo alebo nespravodlivosť. Sme povolaní „ukázať prstom“ na Krista, podobne ako to urobil Ján Krstiteľ: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.“ (Jn 1, 29). Najjednoduchší spôsob, ako „ukázať prstom“ na osobu Krista, je nosiť kríž alebo verejne vystavovať ikonu.
Vydávanie svedectva o Kristovi – dokonca aj v Cirkvi – môže človeka urobiť nepopulárnym a utláčaným. „Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.“ (Mt 10, 37-38). Svedok Krista je teda povolaný nielen nosiť kríž, ale aj niesť kríž ako Kristus.
Svätý je ten, kto počul výzvu evanjelia dať Boha na prvé miesto vo svojom živote. Môžeme byť hrdí, že chodíme do chrámu, modlíme sa alebo postíme. Tak to urobil aj farizej v Kristovom podobenstve (porov. Lk 15,11-32). Svätý je však človek, ktorý je pripravený odložiť všetko ostatné a sústrediť sa na Boha a Jeho lásku k nám. „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.“ (Mt 10, 37).
Duchovný syn sv. Simeona Nového Teológa, Nicetas Stethatos, hovorí, že na svete sú tri druhy ľudí: „telesný človek, ktorý chce žiť pre svoje potešenie, aj keď to škodí iným; prirodzený človek, ktorý sa chce páčiť sebe aj iným; a duchovný človek, ktorý sa chce páčiť iba Bohu, aj keď si tým škodí.“
Poslednou časťou tohto evanjeliového úryvku je Kristov prísľub, že tí, ktorí pre Neho odišli z domu a rodiny, dostanú stokrát viac v tomto živote a večný život v budúcom veku (porov. Mt 19, 29). Tento prísľub sa často vykladá tak, že tí, ktorí odídu slúžiť Kristovi, budú materiálne prosperovať. Môže to byť naopak: že tí, ktorí kladú Krista na prvé miesto vo svojom živote, zistia, že On má stokrát väčšiu cenu, ako ponúka svet, a že nájdu spokojnosť v tom, čo majú – miesto v Božom kráľovstve.
Preložil a pripravil o. Peter