V tomto čase sa katolícky svet pripravuje na slávenie najvýznamnejšieho svätého dňa liturgického roka: Veľkej noci – zmŕtvychvstania Ježiša. Vyznanie viery v Kristovo zmŕtvychvstanie má historický základ alebo odraz v premene života, ktorú zažili prví kresťania; títo muži a ženy uznávali a hlásali jeden druhému a nekresťanom, že sa stali novými mužmi a ženami so zmenenou mentalitou. Teraz boli schopní pochopiť celý životný projekt Ježiša Nazaretského; a teraz mohli žiť jeho princípy a uvádzať ich do praxe, poháňaní novou víziou Boha, sveta a „druhého“, svojho blížneho.
Niektorí z učeníkov, ktorí sprevádzali Ježiša na jeho cestách a v službe – jeho prví svedkovia, jeho blízki, ale ktorí mu nešikovne nerozumeli a namiesto toho ho zapreli a opustili, boli teraz poslaní do sveta. Pred dvetisíc rokmi začali svoju misiu hlásaním, že Kristus je živý, že žije v nich, pretože radikálne zmenil, obnovil a premenil ich životy. Teraz žili v jeho plnosti prikázanie milovať; spoznali, že všetci ľudia sú bratia, deti toho istého Otca v nebesiach – presne tak, ako ich učil a prikazoval Ježiš. Ako veľmi to všetci potrebujeme každý deň: túto osobnú obnovu a túto transformáciu, aby sme sa stali lepšími ľudskými bytosťami, aby sme sa premenili – aby sme napredovali. To je presne to, čo slovo Pascha znamená v hebrejčine: „prekročiť“, prestúpiť a zbaviť sa zášti, strachu, malej a veľkej nenávisti, toto zameranie sa na rozdiely, neznášanlivosť, diskrimináciu, hádky, rozdelenia a všetky formy násilia. a smrť. Všetci sa musíme posunúť vpred smerom k novým spôsobom chápania a žitia života – k novým, obnoveným a transformovaným spôsobom vzájomného vzťahu. To umožňuje spolužitie, spolužitie, ktoré, aj keď nie vždy bratské, je prinajmenšom humánne a civilizované! Pre nás všetkých je prvým zmyslom kresťanskej Veľkej noci nový život. A nakoľko sa toto posolstvo Veľkej noci nevzťahuje s takou naliehavosťou a nevyhnutnosťou na našu spoločnosť tu a teraz? Sme obklopení a sužovaní tisíckami foriem násilia a smrti v našich domovoch, uliciach a školách. Sme zdrvení nezamestnanosťou a strachom z budúcnosti, strachom z chorôb a politickou neistotou; potom je tu užívanie drog toľkými ľuďmi, najmä mladými, a v toľkých rodinách vzniká skaza závislosti; plus je tu strata alebo skreslenie tradičných hodnôt kvôli nadradenosti mať nad bytím, honbe za potešením a mocou za každú cenu – bez ohľadu na prostriedky – ako konečný cieľ ľudskej existencie atď. Táto realita hrozí udusením potenciálu ľudského života a poškodzuje a sprísňuje spolužitie nás všetkých v súčasnej spoločnosti. Situácia si žiada – s veľkou naliehavosťou – transformáciu, zmenu, metanoiu, nový život. Žiada ľudí, ktorých životy sa menia, ako aj rekonštrukciu a obnovu inštitúcií tak, aby sa stali spravodlivejšími, podpornejšími a humánnejšími. Naša spoločnosť – hrdá a obohatená toľkými materiálnymi úspechmi – je javiskom toľkých úspechov a dôvodom toľkých nádejí pre toľkých, ktorí sem prišli alebo o tom snívajú. Napriek tomu je v tom istom čase, v rámci a mimo hraníc alebo hraníc, toľko ľudí, ktorí trpia bolesťou nenaplnených snov, nenaplnených túžob a zmarených nádejí; bolesť tisícov zranení spôsobených nespravodlivým a neľudským spôsobom života. To všetko od nás vyžaduje, aby sme prijali nový život – a pozvali k tomu aj ostatných – aby sme prijali veľkonočný prísľub hojného života, prosperujúceho, plného a šťastného života, po ktorom všetci túžime. Nech je teda Veľká noc každý deň. Nech sú všetky naše dni svedkami nášho prechodu od starého k novému a od nedostatku, malicherných a neistých spôsobov života k skutočne hojnému životu! Christos voskrese!
Pripravil o. Peter