Tretia nedeľa Veľkého pôstu je dvadsiatym prvým dňom štyridsaťdňového pôstu. Sme na polceste k nášmu Veľkému týždňu slávenia Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania. V tomto strede Cirkev upriamuje našu pozornosť na svätý kríž a na Kristov príkaz: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mk 8, 34). Kríž ozdobený kvetmi je vynesený k úcte 14. septembra. Zatiaľ čo tento sviatok pripomína historické udalosti nájdenia kríža svätou Helenou a jeho návratu do Jeruzalema po perzskom vpáde, dnešná spomienka sa zameriava na význam kríž v našom živote, najmä počas Veľkého pôstu. Sme povzbudení, aby sme pokračovali v „ukrižovaní tela s jeho vášňami a žiadosťami“ (Gal 5, 24) počas zvyšku tohto pôstneho obdobia. Evanjelium, ktoré sa dnes číta na sv. liturgii, je súčasťou série piatich, v ktorých vidíme Krista, ako prichádza na koniec svojej pozemskej služby. Keď Marek opisuje prvú časť tejto služby, zdôrazňuje to, čo sa nazýva „mesiášske tajomstvo“. Keď Ježiš učí a robí zázraky, ľuďom sa pravidelne hovorí, aby mlčali o tom, čo urobil. Najprv musí sformovať svojich učeníkov, aby Ho videli ako Mesiáša, Krista. Nakoniec, keď Ježiš a jeho nasledovníci kráčali z jednej dediny do druhej, „… spýtal sa svojich učeníkov a povedal im: ‚Za koho ma ľudia pokladajú?‘ Odpovedali teda: Ján Krstiteľ; ale niektorí hovoria: Eliáš; a iní, jeden z prorokov. On im povedal: Ale za koho ma pokladáte vy? Peter mu odpovedal: Ty si Kristus“ (Mk 6, 27 – 29). S Petrovým aktom viery v Ježiša ako Krista sa rodí Cirkev. Pán potom začína pripravovať svojich nasledovníkov, aby videli, akým Mesiášom v skutočnosti je. Ako mnohí v tých časoch, učeníci predpokladali, že Mesiáš bude akýsi židovský Július Caesar, ktorý vyženie okupantov a prinavráti kráľovstvo Izraelu. V druhej časti Ježiš oznamuje, že ako Mesiáš bude trpieť, zomrie a vstane z mŕtvych. „A začal ich učiť, že Syn človeka musí veľa trpieť a byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych. Toto slovo povedal otvorene“ (Mk 8, 31 – 32). Nie je tu žiadne mesiášske tajomstvo. Učeníci musia byť pripravení na to, čo príde. To je tak ďaleko od očakávania učeníkov, že Peter namieta. „Potom si ho Peter vzal nabok a začal Ho karhať. Ale keď sa obrátil a pozrel na svojich učeníkov, pokarhal Petra a povedal: Choď odo mňa, satan, lebo nepamätáš na veci Božie, ale na ľudské“ (Mk 8, 32 – 33). ). Peter namieta; vie, ako vyzerajú víťazní generáli – veci mužov. Táto tretia časť ukazuje, že nemá ani potuchy o Božích veciach. Nakoniec sa dostávame k dnešnému výberu evanjelia: štvrtej časti v tomto poradí. Moje kráľovstvo nie je to, čo si myslíš. Jeho trónom je kríž a kto chce miesto v tomto kráľovstve, musí prijať aj kríž: kríž sebazaprenia. Ako raz povedal metropolita Anthony Bloom: „Pán nám povedal, že v kresťanskej cirkvi a v Kráľovstve kráľom nie je ten, kto premáha iných, aby od nich vyžadoval bezpodmienečnú a otrockú poslušnosť, ale je to ten, kto slúži a dáva svoje. život pre iných.“ Ako nasledovníci Krista dnes možno zistíme, že naše životné postavenie sa vzdá mnohých príležitostí na sebazaprenie. Duchovní sú neustále vyzývaní, aby prinášali obete pre Cirkev, ktorej boli povolaní slúžiť. Mnísi vo svojich spoločenstvách a manželia vo svojich domovoch majú každodennú príležitosť ponúknuť sa jeden za druhého a za členov svojich rodín. Každý kresťan s otvorenými očami uvidí, že Boh nám dáva nespočetne veľa príležitostí, aby sme sa pokorili pre službu druhým vo farnosti či širšom spoločenstve, v ktorom žijeme. Prijať kríž znamená každý deň dávať druhých na prvé miesto. Preložil a spracoval o. Peter podľa melkite.org/faith
