Syropôstna nedeľa je tradične posledným dňom na konzumáciu mliečnych výrobkov až do Paschy, keďže zajtra začína Veľký pôst. To predstavuje problém v našej spoločnosti, kde mäso a mliečne výrobky tvoria podstatu každého jedla. Niektorí hovoria, že sa bez mäsa nezaobídu a tak sa postia len sporadicky. Možno je ale pravdepodobnejšie, že ľuďom viac ako obsah bielkovín chýba chuť mäsa, rýb či mliečnych výrobkov. Výsledkom je, že mnohí ľudia nahrádzajú tieto potraviny nie zeleninou a obilninami, ale náhradami mäsa a mliečnych výrobkov, ktoré chutia ako mäso a mliečne výrobky. Technicky tieto potraviny nie sú mäso ani mliečne výrobky – iba chutia ako ony – takže neporušujú pôst. Alebo áno? Kresťanský pôst nie je založený na vyhýbaní sa akýmkoľvek jedlám, pretože sú nečisté alebo tabuizované. Ani my sa počas pôstu nezdržiavame mäsa alebo mliečnych výrobkov zo zdravotných dôvodov, z úcty k tvorom, ktoré ich produkujú, alebo z dôvodov ochrany životného prostredia, nech sú akokoľvek legitímne. V tomto období sa ani nepostíme, aby sme nariekali nad Kristovým utrpením a smrťou. Ako napísal svätý Ján Zlatoústy: „Umučenie nie je dôvodom na pôst alebo smútok, ale na radosť a jasot“ (16. homília na Matúša). Pôst vo východných cirkvách je nástrojom na preškolenie ega. Je to spôsob, ako obmedziť to, po čom túžim, v každom z nás a robiť to spoločne ako komunita. Pôst je typom sebazaprenia, napodobňovaním Kristovho vlastného vyprázdňovania, aby mohol zdieľať náš ľudský stav. Liturgia to vyjadruje poeticky: „Kvet zdržanlivosti rastie pre celý svet zo stromu kríža. Prijmime teda pôst s láskou a užívajme si ovocie Kristových božských prikázaní“ (Prvá streda pôstu). Sebavyprázdnenie kríža v nás prináša ovocie, keď sa snažíme vyprázdniť sa pôstom. Ľudia so skutočnými zdravotnými problémami vždy dostanú požehnanie jesť mäso alebo mliečne výrobky počas pôstu, ale pre väčšinu ľudí je ich neochota vyhýbať sa týmto jedlám – a to na štyridsať dní – preto, že sa nechcú vzdať chuti. Ak sa pozrieme na pôst tak, ako to robí Cirkev, ako cvičenie na obmedzenie nášho ega, môžeme sa tiež rozhodnúť vyhýbať sa „podobným“ mäsám a mliečnym výrobkom. Učenie o pôste v Kázni na vrchu, ktoré sa číta na dnešnej liturgii, sa končí napomenutím: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich zožiera hrdza a mole a kde zlodeji vnikajú a kradnú“ (Mt 6, 19). Pôst je škola, v ktorej sa snažíme žiť podľa tohto predpisu. V našej bohatej spoločnosti má väčšina z nás nejaké „poklady na zemi“, ktorých sa neradi vzdávame. Pôst nám pomáha naučiť sa, že v skutočnosti môžeme žiť bez niektorých vecí, na ktorých zakladáme svoj spôsob života. V evanjeliu nás Kristus napomína, aby sme sa vyhýbali predvádzaniu pôstu. V starovekom Izraeli ľudia často prejavovali svoj smútok alebo pokánie tým, že si roztrhali odev alebo nosili vrecovinu a zašpinili si tváre popolom. Kristus učil opak: „Keď sa však ty postíš, natri si hlavu olejom a tvár si umy, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti.“ (Mt 6, 17 – 18). Cirkev nás povzbudzuje, aby sme robili to isté, a špecifikuje masť, ktorú by sme mali používať: „Pomažme si hlavu duše olejom milujúceho súcitu“ (Kánon, Prvý pondelok pôstu). V gréčtine sú slová pre olej a milosrdenstvo prakticky totožné, čo vedie k myšlienke, že radosť z tohto obdobia možno nájsť v prejavení súcitu k núdznym. „Keď dávaš, daj štedro, tvoja tvár sa rozžiarila radosťou. A daj viac, ako si žiadal…“ (Izák Sýrsky, Asketické pojednania 23). Preložil a spracoval o. Peter podľa melkite.org/faith