Ak by sme mohli dnešného človeka charakterizovať jedným slovom, mohlo by to byť práve označenie „čakateľ“. Prečo? Mnohí z nás sme plní očakávaní. Čakáme, kedy sa začnú prázdniny, kedy začnú deti chodiť do školy, kedy už konečne vyrastú, kedy sa vydajú či oženia, kedy začnú žiť samostatne, kedy si založia rodinu… Stále na niečo čakáme. A to znamená, že keď má toto o nás platiť, zabúdame na jednu dôležitú vec, a to že nežijeme prítomnosť. A žije sa predsa teraz, nie potom. Tento istý princíp sa dá aplikovať na stretnutie s Ježišom. On sám nám ponúka evanjelium a život z neho prúdiaci teraz a nie neskôr. Ježiš sa nedá odložiť na starobu, na ukončenie kariéry, na osamostatnenie detí… Ježiš prichádza aj dnes so svojím slovom, ktoré je „extra“ plné života. Prichádza s evanjeliom, ktoré povoláva späť mŕtveho k životu. Mŕtveho, ktorý zanechal vdovu, svoju matku, bez všetkého. Mŕtveho, ktorý spôsobil svojej matke obrovský problém. A do tohto problému vstupuje Kristus ako Pán života. Nikto ho neprosil, nikto nevysvetľoval, nikto nezastavoval. Koná sám, lebo chce. Oživuje preto, lebo miluje. Celé mesto zaiste jasalo a oslavovalo toho, ktorý vykonal Božie dielo. Ježiš sa pre nich nestal všedným návštevníkom. Dotkol sa ich životov. A toto isté sa môže udiať s nami. Možno nie takým viditeľným spôsobom, ale k všetkým nám prichádza v plnosti Boží Syn Ježiš Kristus, aby sme už nemuseli na nikoho a na nič čakať.
