Raz som zažil to ako jedna mamička vysvetľovala svojmu dieťaťu, prečo sa prežehnávame zhora dole a z jedného ramena na druhé. Vysvetlenie bolo veľmi jednoduché. Je to tak preto, lebo Boh je hore i dole, naľavo i napravo. Nemôžeme povedať, žeby táto mamička nemala pravdu, ale bolo to veľmi jednoduché vysvetlenie. Prečo sa teda my ako kresťania vlastne prežehnávame a čo to znamená prežehnať sa? Skutočným dôvodom je Kristov kríž.
Spolu so zmŕtvychvstaním ide o jednu z najdôležitejšícj udalostí dejín. Vďaka krstu sme boli s Kristom ukrižovaní, pochovaní a vzkriesení a práve Ježišov kríž je naším poznávacím znamením, Už v 2. storočí zvykli kresťania začínať každú činnosť Kristovým krížom ako napr. vstávanie, umývanie, obúvanie, jedenie. Vysvetlenie je jednoduché. Vo všetkom, čo robíme, je prítomný Kristus.Pretože Kristus porazil diabla a hriech na kríži, čoskoro
sa práve znamenie kríža vnímalo ako reálna ochrana pred Zlým. Stredovekí teológovia vravia, že keď sa prežehnávame, staviame pevnosť proti nepriateľovi. Keď sa nad tým zamyslíme, musíme konštatovať, že je tomu skutočne tak. Pozrime sa len nato, keď sa modlíme či slávime sv. liturgiu. Akými slovami začíname tieto naše úkony? Vari to nie je vzývanie Najsvätejšej Trojice? Vari nestaviame proti nepriateľovi pevnosť? A aké je dôležité
stavať ju neustále počas celého dňa. Pôvodne sa robilo znamenie kríža iba na čele ako súkromné gesto. Až v stredoveku sa rozšíril zvyk robiť na začiatku liturgického slávenia veľký kríž. Slová, ktoré sa pritom do dnešného dňa vyslovujú, predstavujú krstnú formulu. A táto krstná formula vyjadruje našu túžbu po Božom živote. Živote, ktorý nám vydobil Ježiš Kristus práve na kríži. Sv. Ján Zlatoústy hovorí: „Chceš preukázať úctu Kristovmu telu? Neprehliadaj teda, že je nahé: aby si mu v chráme nepreukazoval úctu v hodvábnom rúchu a vonku neprehliadal, že ich deptá 
zima a nahota. Ten, kto povedal: Toto je moje telo, je ten istý, kto povedal: Videli ste ma hladného a nedali ste mi jesť, a tiež: čokoľvek ste neurobili jednému z týchto maličkých, mne ste to neurobili. Učme sa teda byť múdrymi a uctievajme Krista tak, ako to chce on sám. Tomu, kto je uctievaný, je predsa milšia taká pocta, akú si sám praje, nie taká, akú si vymyslíme my sami… Aj ty preukazuj Bohu takú poctu, akú on sám v prikázaniach ustanovil a majetok užívaj v prospech chudobných. Veď Boh predsa nepotrebuje zlaté rúcha, ale zlatú dušu… Takže nie aby si krášlil chrám a pritom nedbal na trpiaceho blížneho: pretože on je drahocennejší Boží príbytok, než chrám.“ Kríž je naša jediná záchrana, pomocou ktorej sa bránime pred Zlým. Budujme nedobytné pevnosti a verme, že Kristus nás dokáže zachrániť. Boží život je tu pre každého z nás. Chceš ho aj ty?

o. Peter Kačur