„Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.“ (Jn 1, 1 – 5)
Ako jedna Kristova Cirkev prežívame začiatok cirkevného kalendárneho roka. Každý dobrý hospodár si na konci kalendárneho roka alebo na konci hospodárenia prehodnotí doterajšie obdobie, v ktorom vynakladal patričné úsilie k dosiahnutiu cieľov stanovených na začiatku. Zaujímavosťou cirkevného roka je skutočnosť, že Cirkev nehovorí o závere roka, iba o začiatku nového cirkevného roka nazývajúc ho Začiatok indiktu. V duchu slov evanjelia podľa Jána sme Bohom pozvaní objavovať pravý zmysel cirkevného roka v našom osobnom kresťanskom živote. Totiž na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Týmto spôsobom nás skrze nový cirkevný rok Boh obdarováva svojím slovom, ktoré má moc premieňať naše životy. Toto Slovo života, ktorým je sám Ježiš Kristus, je na počiatku každého cirkevného roka, do ktorého vstupujeme s novou nádejou a vierou, že On sám bude stredobodom každého úsilia vynakladaného k dosiahnutiu večného života. Kristus je pravé svetlo, ktoré svieti vo tmách a Jeho Slovo je svetlom na cestách nášho života. Počas celého cirkevného roka sa stretávame s nespočetným množstvom zástupov svätých mučeníkov, prepodobných otcov a matiek, biskupov, rehoľníkov a tých, čo zasvätili svoj život Bohu. Hneď po Ježišovi Kristovi sa stretávame s jeho matkou, ktorú oslavujeme ako Presvätú Bohorodičku, Máriu vždy Pannu. Celý rok sa v chrámoch sprítomňuje smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, pravého človeka a pravého Boha. Tajomným spôsobom a Božou mocou je nám nehodným udeľovaný Boží život a príklad mnohých svätých nás povzbudzuje k vytrvalému prijímaniu Kristovho života a k vzdávaniu sa vlastnej hriešnosti. Prostredníctvom cirkevného roka, aktívneho sviatostného života, modlitby, čítania Božieho slova, života vo farskom spoločenstve a osvojovania si spôsobu čnostného života sme vťahovaní do tajomstva smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Skrze jeho život, ktorý prúdi v nás, sme aj my svetlom pre našich blízkych, priateľov a známych. Celý svet je akoby ponorený do tmy vlastného hriechu, ale Kristus a jeho Slovo vyžarujúci skrze naše myšlienky, slová a skutky je ohlasovaný v tomto svete ako pravé Svetlo pre záchranu ľudstva. Boh nás povoláva, aby sme zanechali svoj hriešny život a stali sa svedkami Slova života.
Na záver tohto úvodného slova sa posilnime slova svätého apoštola Pavla, ktorý hovorí: „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus.“ (Gal 2, 20) Svätý apoštol Pavol zanechal starý spôsob života a obliekol si Krista, nezapadajúce Slnko, ktoré chce neustále posväcovať a osvecovať náš krehký život.
o. Miroslav Dargaj