Keď prišiel Ježiš s programom lásky, pre vtedajšiu kultúru bolo veľmi ťažké prijať ho. Hodnota človeka spočívala pre Rimanov vo veľkosti úspechu, ktorého je človek schopný v živote dosiahnuť. Mnohí prejavili záujem o vojenskú kariéru, pretože si mysleli, že to je hlavný spôsob ako v živote získať úspech. Muž sa v rímskom myslení hodnotil podľa moci, ktorou disponoval alebo podľa množstva otrokov, ktorých vlastnil.
mentalita Grékov bola úplne iná. Atény a Rím stáli vždy v protiklade. Rím bol symbolom moci, zatiaľ čo Atény symbolom filozofie a inteligencie. Grécky muž bol hodnotený na základe získavania prestížnych filozofických priateľov a svojej inteligencie.
Egypťania, ako napríklad tí z Alexandrie, hodnotili muža na základe jeho bohatstva, ktoré nahromadil. Čím bol muž úspešnejší v obchode, v hromadení peňazí, tým bol váženejší. Preto sa bohatstvo považovalo za nesmiernu hodnotu.
Ježiš prišiel a priniesol nám svoje posolstvo lásky. Keď jeho súčasníci počuli, že človeka máme hodnotiť podľa veľkosti jeho lásky, znelo to ich ušiam veľmi divne. Bolo to divné dokonca i Židom. Židia totiž očakávali Mesiáša, ale dávidovského typu – Mesiáša plného moci a slávy ako bol kráľ Dávid. Vzhľadom k tejto skutočnosti pre nich bolo logické, že si potom vybrali Barabáša a nie Ježiša. Áno, Ježiš uzdravoval chorých, ale to im nestačilo. Oni chceli vodcu, ktorý by vybudoval dostatočne silnú armádu, aby vyhnala Rimanov z Palestíny, zo zeme ich otcov. Aký úžitok teda mali z Mesiáša. ktorý im hovoril, že majú milovať svojich nepriateľov, z Mesiáša, ktorý ich nabádal, aby milovali tých, ktorí ich prenasledujú? Napriek tomu, že Ježiš uzdravoval a oslobodzoval ľudí, nebolo to v súlade s ich myslením a chápaním.
Odvtedy ubehlo viac než 2000 rokov a myslenie ľudí sa nezmenilo. Kto je stále najviac rešpektovaným človekom? Ten, kto má moc, je inteligentný a múdry, má peniaze. Mocný, bohatý a vzdelaný – takého svet uznáva.
Ježiš ale ľudstvu ukazuje niečo iné. Vraví, že úspešnosť nie je založená na tom, čo máme či vlastníme, ani na našej inteligencii, ani na našej moci, pretože to všetko skoro pominie. Naša cena sa meria podľa toho, akí sme. Merítkom je láska, ktorú pestujeme vo svojom srdci.
Merítkom je láska a práve z lásky prichádza čas Vianoc – čas radosti a veselosti. Boh nám daroval Vianoce, aby sme boli šťastní. Boh nám daroval Vianoce, aby sme mali nádej. Boh nám daroval Vianoce, aby sme už nikdy neboli sami. Boh nám daroval Vianoce, aby sme sa nemuseli trápiť nad svojím životom. Boh nám daroval Vianoce ako prejav toho, ako mu na nás záleží. Daroval nám svojho Syna a umiestnil ho do jaskyne, aby prišiel v pokore, ku ktorej pozýva aj nás. Daroval nám svojho Syna, aby sme sa mohli pred ním skloniť a odovzdať mu svoje životy. A skrze Vianoce nám daroval spásu, pre ktorú sme nemuseli ani prstom pohnúť.
Vianoce prichádzajú opäť. Sú tu zas a znova. Boh nám aj tohto roku daruje Vianoce a s nimi svojho Syna, lebo Ježiš robí Vianoce. Nezabudnime nato. Skutočná láska prichádza v pokore a poslušnosti. Christos raždajestja!
Podľa Eliasa Vellu spracoval o. Peter Kačur