Z vlastnej skúsenosti vieme, že mnohých ľudí, rôzne veci či život s niekým si začneme vážiť až vtedy, keď o ne prídeme. Aj Adam si uvedomuje, o čo prišiel až vtedy, keď sedí pred zatvorenou bránou do rajskej záhrady, ktorá je chránená dvoma anjelmi. Vie, že opustil domov kvôli svojej neposlušnosti a vie, že nemá schopnosti vrátiť sa do raja. Preto volá na svojho Boha z hĺbky srdca týmito slovami: „Milosrdný, zmiluj sa na do mnou padlým“ (ikos utierne). Syropôstnu nedeľu alebo nedeľu o vyhnaní z raja by sme mohli nazvať aj nedeľou túžby po návrate domov. Domov, ktorý sme všetci stratili svojou neposlušnosťou voči Bohu. Obrazne povedané, sediac pred zatvorenou bránou do raja myslíme na to, ako nám bolo dobre a nevieme ako sa vrátiť. No tu je na mieste položiť otázku, či skutočne nepoznáme cestu späť? V evanjeliu Ježiš o sebe hovorí: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.” (Jn 14, 6) Cestou je Kristus. Práve On sa rozhodne ísť hľadať Adama na púšť. Postí sa 40 dní. Takto to vykladajú cirkevní otcovia. Adam je vyhnaný z raja práve na púšť, lebo niet väčšieho protikladu ako záhrada a púšť. Chce ho priviesť späť, lebo vie, že Adam túži po návrate domov. A kde ho nakoniec privádza v nádherne nedeľné ráno vzkriesenia? Do raja, v ktorom niet žiadneho hriechu – dvíha ho a pozýva k životu v kráľovstve svojho Otca. Prečo sa teda máme postiť? Prečo nám Cirkev ponúka 40-dňové obdobie? Preto, aby sme zlepšili svoje zdravie? Preto, aby sme si posilnili svoju vôľu a dokázali iným, či sebe samým, že keď sa zaprieme, tak to vieme dodržať nech to stojí, čo to stojí? Či preto, lebo to robia iní? To všetko môžu byť motívacie postenia sa, ale postiť by sme sa mali preto, lebo chceme nasledovať Ježiša na púšť, kde sa aj On 40 dní postil. Tam môžeme zaručene spoznať cestu, ktorá vedie do Božieho kráľovstva. Lebo Ježiš vie, po čom túžime. Vie, že aj my túžime vrátiť sa domov, ktorý nám chýba a pre odchod z ktorého sme sa dobrovoľne rozhodli. Vidí nás ako často sedíme a plačeme, lebo sa nevieme sami vrátiť späť, aj keď sa o to celý život pokúšame. Skúšame rôzne cesty, ale iba jedna vedie do kráľovstva nášho Otca, a tou je sám Ježiš Kristus. A na tejto ceste môžeme použiť prostriedky, ktoré On sám ponúka, ako napr. striedmosť v jedení, vynechanie zábav, mať štedré srdce, dávať almužnu, viac sa modliť, tráviť čas v tichu, odpúšťať, pestovať nezištnosť, obetovať sa a pod. Klasických prostriedkov je mnoho. Drahý brat a sestra, túžiš po návrate domov? Lebo ak áno, musíš počítať s tým, že sám to nedokážeš. Nikto z nás nato nemá dostatok síl. Kiež by nás počas celej Svätej Štyridsiatnice sprevádzali práve tieto hlboké Adamove slová plné pravdy o každom jednom z nás: „Milosrdný, zmiluj sa na do mnou padlým”.

o. Peter Kačur