Apoštol Pavol by sa rád zbavil svojej choroby. Nevieme, čím trpel, ale bola to slabosť, ktorou skutočne trpel. Bol presvedčený, že ako zdravý by toho mohol pre Božie kráľovstvo vykonať oveľa viac a predsa mu Kristus odpovedal: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ (2 Kor 12, 9)
Ježiš dokáže pôsobiť i prostredníctvom našich slabostí. Slabosť nám nebráni, aby sme boli pre Ježiša plne disponovaní. Práve naopak, dokonca nám môže pomôcť, aby sme nepostavili do centra samých seba, ale aby sme boli skutočne otvorení Ježišovmu Duchu. Toto Kristovo slovo z nás dáva dole tlak výkonu, takže sa nemusíme snažiť odstrániť za každú cenu všetky slabosti, každý strach a všetky svoje citlivé miesta. Môžeme rovnako ako sv. Pavol prosiť Boha, aby nás oslobodil od strachu a precitlivenosti. Ale ak budeme kvôli tomu aj naďalej trpieť, neznamená to, že nás Boh nevypočul. Skôr nám dôveruje, že sa dokážeme so strachom a precitlivenosťou vysporiadať a že práve tým budeme otvorení pre jeho Ducha. Oslobodí nás to od vlastného sebeckého ja, ktoré sa snaží svojmu okoliu imponovať. Dotkneme sa podstaty svojho bytia, svojho pravého jadra, v ktorom prebýva Boh.
Pavol prijíma skúsenosť vlastnej choroby a slabosti ako dôležitú cestu k poznaniu tajomstva Ježišovho utrpenia. Keď Boh nevypočul jeho prosbu o oslobodenie z choroby, uvedomil si, že práve vďaka chorobe a vlastnej slabosti hlbšie vrástol do spoločenstva s ukrižovaným a vzkrieseným Pánom. Sám potom zvestoval tajomstvo Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania, a to nielen slovami, ale aj celým svojím bytím vrátane svojej choroby.
V podobnej situácii je každý jeden z nás. Koríme sa vo svjich životoch s podobnými trápeniami. Sme presvedčení, že lepšie by sme slúžili Bohu, ak by sme mali to, čo nám chýba. Možno je to zdravie, ktoré nám chýby či dary, ktoré by sme vedeli zúžitkovať. Možno nás pokoruje naša hriešnosť, s ktorou sa nevieme vysporiadať. Možno akýkoľvek iný osteň, ktorý nás trápi. No Ježiš o tom všetkom vie a aj napriek tomu nás pozýva ku skúsenosti, že On sa stará a dokáže sa naplno prejaviť aj skrze tieto naše choroby či slabosti. Dokázal to v živote sv. Pavla, sv. Petra a mnohých ďalších. Prečo by to nemodol dokázať aj s nami? Veríme tomu? Sme ochotní vzdať sa svojich vlastných predstáv? Sme ochotní uveriť Bohu, že sa to dá? Prijať svoj vlastný život taký, aký je? Koniec koncov, iný mať nebudeme. Chceme iba túžiť po inom alebo zakúsiť moc Ježiša Krista v tom, čo práve žijeme a v čom sa práve nachádzame? Svätosť je tu pre každého jedného z nás.
o. Peter Kačur