Stretnutie s Bohom

Prečo práve taký názov aktuálneho čísla Informátora? Lebo poukazuje na jediný cieľ pôstnej doby.
Už po dlhé storočia prežíva Cirkev štyridsať dní pre Paschou čas, ktorý by sme mohli charakterizovať ako dôležitý a posvätný. Spočiatku išlo o dobu, kedy sa žiadatelia o krst bezprostredne pripravovali na svoj veľký okamih, ktorý mal nastať na Veľkú noc. Tiež to bol čas verejného pokánia, kedy ľudia, ktorí sa dopustili veľkého poklesku, verejne prejavovali ľútosť a nápravu svojho jednania, aby potom na Veľký štvrtok mohli byť znovu prijatí do spoločenstva Cirkvi. K tomuto času pokánia sa postupne pripojili všetci kresťania, ktorí tým vyjadrovali svoju ochotu obrátiť sa a pripravovali sa na obnovu svojho krstu.
Pôstna doba je dobou zacvičovania sa do lepšieho spôsobu života. Ide o čistotu srdca. Sviatok Pascha – prechod k Bohu, na ktorý sa pôstom pripravujeme, znamená povstanie zo starých životných vzorcov do slobody v Ježišovi Kristovi. Slobody napríklad i od nutkania okamžite uspokojiť akúkoľvek svoju chvíľkovú potrebu.
Pri Veľkom pôste sa stretávame s číslom štyridsať. Je to číslo obnovy. Potopa trvala štyridsať dní. Za štyridsať dní vezme za svoje všetko, čo sa postaví proti skutočnému ľudstvu, aby tak človek mohol byť akoby znovuzrodený. Mojžiš zostane štyridsať dní na vrchole hory Sinaj. Pôstom sa pripravuje na stretnutie s Bohom, ktorý mu na hore odovzdá Desatoro. Tento čas na posvätnej hore Mojžiša premení a on sa vracia dole do údolia ako žiariaci muž. Štyridsať rokov putuje Izrael po púšti pokiaľ dorazí do zasľúbenej zeme. Štyridsať rokov je potrebných k tomu, aby sa človek dokázal vymaniť z otroctva starých životných vzorcov a vstúpil do zasľúbenej zeme, kde sa stane úplne a bez všetkého sebou samým. Štyridsať dní putuje Eliáš púšťou, aby sa na vrchu Horeb mohol stretnúť s Bohom. Tiež sa pritom postí a otvára sa natoľko, že dokáže vnímať Boha v mlčaní. Po Jonášovom kázaní sa Ninivčania štyridsať dní kajajú, aby si vyprosili Božie zmilovanie. A konečne i Ježiš sa na púšti štyridsať dní postí, aby odrazil diablovo pokušenie.
Pôst, ktorý spája Mojžiša, Eliáša a Ježiša, má jediný cieľ: byť otvorený pre stretnutie s Bohom, ktorý premieňa človeka, preniká ho skrz naskrz božským svetlom a robí z neho svetlo pre ostatných.
Môže sa nám zdať, že Veľký pôst nie je až tak veľký ako dlhý. Je časom, ktorý nás núti rozmýšľať nad sebou samým, ak po tom skutočne túžime. Spoznávame sa, akí sme. A to úplne vo všetkom. A niekedy to nemusí byť vôbec príjemné stretnutie.
Ježiš v evanjeliu dnešnej nedele sa stretáva nielen s Filipom, ktorý prekypuje radosťou, ale skrze neho aj s Natanaelom, ktorý je veľmi opatrný. „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“, (Jn 1, 46) vraví sám Natanael. Otázka, ktorá môže zaznieť aj v našich srdciach. Je Boh dobrý? Skutočne túži po mojom šťastí? Má o mňa záujem? Naozaj sa o mňa postará, keď pôjde do tuhého? Bude stáť po mojom boku? Na všetky tieto otázky a mnohé ďalšie zaznieva Filipova odpoveď, ktorá je zároveň pozvaním: „Poď a uvidíš.“ Neboj sa pozvať priateľov za Kristom.

o. Peter Kačur