Šťastný slepec

Raz som sa stretol s nevidiacim mužom a opýtal som sa ho: „Veríte, že vás Boh môže uzdraviť?“ Odpovedal: „Samozrejme, že tomu verím.“ Potom som sa pýtal ďalej: „A modlite sa za svoje uzdravenie?“ Muž odpovedal: „Nemám na to čas.“ „Ako to myslíte?“ Odpovedal: „Pretože všetok čas, ktorý mám, trávim tým, že ďakujem Bohu za všetko, čo mi dal. Veď môžem chodiť a za to mu musím ďakovať. Som zdravý, i za to sa patrí poďakovať, počujem, hovorím, môžem vykonávať veľa činností, a za to všetko mu musím ďakovať. Takže mi neostáva čas na to, aby som ho prosil o uzdravenie.“ Tento muž bol uzdravený. Bol optimista, ktorý sasústredil na Božie požehnanie a nie na svoje postihnutie. V tom spočíva rozdiel medzi optimistom a pesimistom. Optimista vníma vo svojom živote skôr dobré veci, pesimista sa vždy sústredí na záležitosti, ktoré v jeho živote akosi nefungujú. Je veľmi dôležité zamerať pozornosť na dobré veci, nie na problémy. Je nevyhnutné si uvedomiť ešte jednu veľmi dôležitú vec. Boh  nás miluje pre to, čo sme, a nie pre to, čo robíme. Keď pre Pána robíme veľké veci, niekedy si myslíme, že si za to zasluhujeme viac lásky. Ale to nie je pravda. Boh nás miluje preto, že sme jeho synovia a dcéry. Či chodím po svete a evanjelizujem alebo ležím chorý v posteli, nijako to neovplyvní stupeň lásky, ktorou ma Boh miluje. Čo také robil tento muž uzdravený zo slepoty, že si ho Ježiš všimol? Bol niečím výnimočný? Bol vysporiadaný s tým, že je slepý od narodenia? Brali to tak aj jeho rodičia? Čo sa vlastne stalo, že Ježiš prichádza práve k nemu a otvára mu oči? Odpoveďou nech je nám citát z evanjelia: „Jeho učeníci sa ho spýtali: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia -, že sa narodil slepý?“ Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň.“ (Mt 9, 2 – 4) Prečo si teda Kristus všíma slepého? Lebo chce konať skutky, ktoré preňho pripravil jeho Otec. Skutky, ktorých podstatou je nezištná a ničím neovplyvnená láska. Láska otca k svojmu dieťaťu bez ohľadu na to, aké to dieťa je. Bez ohľadu na to, koľko toho dokáže. Bez ohľadu na to, či je zdravé alebo nie. Toto je optika, pomocou ktorej videl Kristus slepého od narodenia. Aká je moja optika nazerania Boha? Je to veľmi dôležité preto, lebo potom Boha takto prijímam aj vo svojej mysli a adekvátne tomu budujem k nemu svoj postoj. Zabáva sa na mne? Zaujímam ho vôbec? Mám toľko trápenia a chorôb. Mám toľko situácií, ktoré neviem zvládať. Ako ďalej? Ak tieto slová platia aj o tebe, dnes Ti Kristus vraví, že tvoj Otec, ktorý je na nebesiach, ťa nekonečne miluje, nech si akýkoľvek. Nič neovplyvní jeho lásku ku mne.

o. Peter Kačur