Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi je nám všetkým veľmi dobre známe. Pozýva nás k zamysleniu sa nad sebou, nie nad inými. Ponúka nám možnosť ako niekomu pomôcť či dokonca zachrániť život. Nepozýva nás k sledovaniu iných v našej vlastnej hierarchii „pomocníkov“, ktorí by mohli či mali lepšie pomôcť ako my. Znalec zákona sa pýta Ježiša, kto je jeho blížny. Ježiš mu na konci evanjelia kladie inú otázku s ponukou na zamyslenie, komu sa on môže stať blížnym.

Túto istú otázku dostávame v dnešný deň aj my. Zvlášť, keď si uvedomíme, že tými zranenými a ležiacimi na ceste sme práve my. Potrebujeme zachrániť. A kto je tým, ktorý sa k nám skláňa a zašpiní si svoje ruky. Kto je to ten milosrdný Samaritán, ktorý vynaloží vlastné prostriedky na záchranu života úbožiaka? Je to sám milosrdný Ježiš Kristus, ktorý má privádza do hostinca – Cirkvi, kde sa o mňa stará a uzdravuje ma. Otázkou je, čo sa so mnou stane, keď vyzdraviem. Čo budem robiť potom? Ako budem žiť? Čo tak vybrať sa cestou Kristovou? Je tu filipovka – priestor pre každého z nás, aby sme sa o to pokúsili. Teším sa na vás opäť v chráme. Poďme sa o to pokúsiť spolu posilnení Eucharistiou.

o. Peter Kačur