Niekedy sa nám veci zdajú byť jasné a zrejmé hneď na prvý pohľad. Nepripúšťame si možnosť, že by sme sa mohli mýliť. Niekedy sa pozrieme na človeka a hneď ho vieme zaradiť, kam patrí. Hodnotíme na základe toho, čo vidíme navonok.

Takýto úvod používam z jedného dôvodu, lebo sa chcem zastať farizeja, ktorý sa modlí v chráme úplne vpredu. Robí niečo zlé? Zaiste nie. A ak chceme vedieť prečo, potrebujeme dať nabok to, čo už všetci vieme, a to že byť farizejom znamená byť pokrytcom. To v tomto zmysle nebude platiť. Čo teda vlastne robí farizej? Ako sa modlí? Ako sa rozpráva s Bohom? Skutočne farizejsky?

Určite vyslovíme správny predpoklad, keď povieme, že postavy z dnešného evanjelia stoja na opačných koncoch. Normálne sa ľudia z týchto skupín vôbec nestýkali. Jeden z nich predstavuje podvodníka, nečestného človeka, klamára. Uvažujeme správne – ide o mýtnika. Mýtnici si prispôsobovali právo a spravodlivosť vo svoj prospech. Zákony prestávali platiť. Iba málokto ich dodržiaval, a tých, ktorí to mysleli úprimne, bolo žalostne málo. K tým, ktorí chceli dodržiavať pravidlá, rozhodne patrili farizeji. Dokonca išli ďalej a chceli zákony aj vykladať. V tomto duchu niet divu, že farizej pri modlitbe v chráme vymenúva všetko, čo robí. A robí to dobre. Veď si spytuje svedomie ohľadom svojho sľubu a zisťuje, že ho dodržiava. To mýtnik o sebe nemôže povedať. Ak by sme sa mali teraz v tejto chvíli rozhodnúť, ktorí z týchto dvoch má pravdu, odpoveď je jasná – farizej.

Evanjelium však obracia náš úsudok naruby, a to iba preto, lebo Kristus vidí oveľa ďalej ako my. Jeho pohľad preniká až do hĺbky. 

Všetci sa zhodneme na tom, že zákony sú tu na to, aby sa zachovávali. Sám Ježiš vraví, že neprišiel zákon zrušiť, ale ho naplniť (porov. Mt 5, 17). Pre nás to nie je vždy príjemné, ale čo iné máme robiť? Nedodržiavanie zákonov predsa pre nás prináša negatívne účinky. A ten, kto takto koná, musí počítať s tým, že jedného dňa môže byť potrestaný. Študent môže prísť o školu, zamestnanec o svoju prácu, zle postavený dom sa môže zrútiť atď. Podobne si môže človek počínať aj v morálke. Dodržiavať mravné zákony znamená zachrániť si život. Inak nám hrozí, že sa nám náš život zrúti. Ale my to nedokážeme na sto percent. Zisťujeme, že nestačí zákon iba zachovávať, je potrebné mu porozumieť. Zákonu porozumieme vtedy, keď zistíme, že upravuje naše vzťahy. Predstavte si, že cestujete v autobuse a vidíte človeka staršieho ako vy. Uvoľníte mu miesto, ale nie iba preto, lebo sa to patrí. Zistíte, že ho poznáte. Máte s ním vzťah, a preto je to pre vás niečo prirodzené. Robíte to pre niekoho, koho máte radi.

Podobne to urobil Ježiš Kristus. Naplniť zákon preňho bolo niečo úplne prirodzené, lebo má vzťah s Otcom. Počul Jeho hlas. To isté žiada Ježiš aj od nás – kresťanov. Aby sme zachovávali zákony, ale nie iba preto, lebo tu sú. Najmä preto, lebo pochádzajú od Otca. Počuť Boží hlas a odpovedať naňho skutkom je skutočnou modlitbou. Iba tak sa zachovávanie zákona stane rozhovorom s Bohom.

Kde sa v tom všetkom nachádza mýtnik? Zákon nezachovával, ale rozhovor s Bohom áno. Vidí svoju biedu a prosí o odpustenie. Zákon sám o sebe mu odpustiť nevie, ale Ten, ktorý ho dáva, odpustiť môže. Aj chce. V tejto súvislosti môžeme pochopiť, prečo sa Ježiš dostáva do sporu s farizejmi. Prišiel, aby nás naučil modlitbu Otče náš. Aby sme mohli vo všetkom vidieť Otca a mať s Ním vzťah.

V čom teda spočíva tragédia modliaceho sa farizeja? Čo robí zle? Že ostáva iba na úrovni zákona, ale bez vzťahu s tým, s ktorým sa rozpráva.

A toto isté sa môže veľmi ľahko stať aj nám – modliacim sa kresťanom. Ak ostaneme iba na úrovni toho, že zachovávame prikázania, chodíme do chrámu, pravidelne sa modlime, nikomu sme neublížili, nikoho sme neokradli, neklameme a nepodvádzame, zaiste sa nám dostane uznania, že žijeme jeden „príkladný život“. Ale bude to stačiť? Bude to stačiť aj napriek tomu, že nebudeme mať vzťah s Otcom? Bude to stačiť, aj keď nebudeme Otcovi rozumieť?

Nachádzame sa v predpôstnom období. Aj tento čas nás má na niečo pripraviť. Dnešné evanjelium nám hovorí o dôležitosti modlitby, rozhovoru s Bohom. Teda celý náš život môže byť neprestajnou modlitbou. Farizej aj mýtnik zákon poznajú, no iba mýtnik mu rozumie. Ako je to s nami? Stačí nám poznanie alebo chceme aj rozumieť? Vidíme priestor pre Boha v našom živote?

o. Peter Kačur