Raz si diabol vymyslel hru, aby sa pobavil. Vytvoril diabolské zrkadlo, ktoré malo kúzelnú moc: čo bolo krásne a dobré, to sa v ňom zdalo úbohé a k ničomu, zatiaľ to, čo bolo zlé a škaredé, sa zveličilo a ukázalo sa to príťažlivé.
Diabol sa so svojím strašným zrkadlom vydal na cestu do všetkých končín sveta. A všetci, ktorí sa pozreli do toho zrkadla, zachveli sa. Každá vec sa v ňom javila znetvorená a všetko bolo škaredé.
Zlomyseľník sa tým veľmi bavil. Čím boli veci odpornejšie, tým viac sa mu páčili. Jedného dňa ho pohľad do zrkadla tak uchvátil, že sa začal neriadené smiať. Zrkadlo mu v tej chvíli vykĺzlo z rúk a rozbilo sa na milión kúskov.
Mohutný vietor, ktorý sa rozpútal, rozniesol kúsky zrkadla do celého sveta.
Niektoré kúsky boli menšie než zrnká piesku a spadli do očí mnohým ľuďom. Títo ľudia začali vidieť všetko skreslene – všímali si len to, čo bolo zlé a všade videli iba zlo.
Z ďalších kúskov boli vyrobené sklá do okuliarov. Ľudia, ktorí nosili takéto okuliare, už nedokázali rozoznať, čo je správne a ani nemali schopnosť súdiť spravodlivo. Nestretli ste náhodou aj vy takýchto ľudí?
Niektoré kúsky zrkadla boli použité ako sklá do okien. Tí, ktorí sa pozerali z okien s takýmito sklami, videli len nesympatických susedov, ktorí podľa nich trávili čas vymýšľaním zlých vecí.
Keď sa Boh dozvedel, čo sa stalo, zosmutnel. Rozhodol sa, že ľuďom pomôže.
Povedal: “Pošlem na svet svojho Syna. On je môj obraz, moje zrkadlo. Bude ukazovať moju dobrotu, moju spravodlivosť, moju lásku. Ukáže človeka takého, akého som ho chcel a zamýšľal stvoriť.”
Ježiš teda prišiel ako zrkadlo pre ľudí. Kto sa naňho pozrel, uzrel dobrotu a krásu, naučil sa zbavovať sa sebectva a klamstva, učil sa žiť spravodlivo a nikým nepohŕdať.
Chorí nachádzali znovu odvahu žiť, zúfalí sa posilňovali novou nádejou.
Ježiš tešil zarmútených a pomáhal ľuďom premôcť strach zo smrti.
Mnoho ľudí si zamilovalo Božie zrkadlo a nasledovalo Ježiša. Dokázal v nich zapáliť túžbu po dobre.
Boli aj takí, ktorých zlo premohlo. Tí si priali rozbiť Božie zrkadlo. A tak bol Ježiš zavraždený. Ale vzápätí sa zdvihla nová víchrica: Svätý Duch. Zdvihol milióny kúskov Božieho zrkadla a rozfúkal ich po celom svete.
Komu padol do oka malý kúsok z toho zrkadla, začal vidieť svet a ľudí tak ako Ježiš. V očiach sa mu ukazovali predovšetkým veci dobré a krásne, spravodlivosť a ušľachtilosť, radosť a nádej. A čo bolo zlé a nespravodlivé, to mu pripadalo, že je možné zmeniť a napraviť.
Akými očami sa pozerám na svet okolo seba? Vidím dobro alebo iba zlo? A čo si všimnem ako prvé? Lebo je ľahšie vidieť zlo, ale teraz sa môžem pozerať na svet očami Ježiša Krista, ktorý prišiel zjaviť obraz svojho Otca – Otca, ktorý je môj i tvoj. Vidieť zlo je ľahšie, ale vidieť dobro lepšie – pre teba i celé tvoje okolie. Ako sa dnes rozhodneš pozerať na svet okolo seba?

o. Peter Kačur