V období prípravy kresťanov na Veľký pôst nám naša Cirkev po nedeli o Zachejovi predkladá nedeľu o mýtnikovi a farizejovi. Podľa cirkevných otcov je pokánie návratom k tajomstvu nášho osobného svätého krstu. Preto je dôležité ponoriť sa do tajomstva pokánia ako do mora, aby sme boli schopní vidieť krásu, veľkosť, nekonečnosť a vznešenosť lásky Boha k človeku a celému svetu.

Biblická postava Zacheja nám dopomohla odkryť prvý a základný aspekt kresťanského pokánia, ktorým je túžba po Bohu. Celý týždeň sme mali možnosť skúmať svoje vnútro a neustále preverovať túžby svojho srdca. Ak sme sa upevnili v túžbe po Kristovi a rozhodli sme sa pre stretnutie s ním prostredníctvom pokánia, tak je dôležité vstúpiť aj do druhého aspektu pokánia, na ktoré sa pripravujeme.

K tomu nám pomôže podobenstvo o mýtnikovi a farizejovi, ktorí prichádzajú do chrámu modliť sa. Obaja prichádzajú s túžbou, ale ich modlitba je rozličná. Farizej ďakuje Bohu za to, že nie je ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo ako aj tento mýtnik. Farizej sa vystatuje pred Bohom svojimi skutkami, že sa postí dva razy do týždňa, dáva desiatky zo všetkého, čo má. No mýtnik stojí vzadu a neodváži sa ani priblížiť a pohliadnuť očami nahor. Bije sa do pŕs a prosí Boha o zľutovanie nad hriechmi, ktoré napáchal vo svojom živote. Volá k Bohu: „Bože buď milostivý mne hriešnemu“. Svojou túžbou po Bohu a pokorným srdcom zostupuje z vrchu svojej dokonalosti, svojej slávy a svojej pýchy do pokory, ktorá ho vovádza do života v pravde pred sebou samým, pred ľuďmi i pred Bohom. Obaja mali túžbu, ale len túžba pokorného mýtnika ho privádza k pravému pokániu srdca. Mýtnikovo poníženie, zostúpenie z vrchu vlastnej dokonalosti spôsobuje, že Boh ho povyšuje k Božej dokonalosti a blaženosti Božieho dieťaťa.

Duch farizeja veľakrát vládne v živote tohto sveta s cieľom ukázať svoju vlastnú dokonalosť, šikovnosť, slávu, priebojnosť a skutky. No naša spása nezávisí od množstva dobrých skutkov a ľudskej šikovnosti, ale na našej túžbe vzdať sa svojej slávy, pýchy a dokonalosti a zostúpiť do Pokory, ktorá nás povýši do Božej prítomnosti v Nebeskom kráľovstve. Kristus je Pokora. On je tichý a pokorný srdcom, preto sa učme žiť jeho život prostredníctvom svätých tajomstiev, Božieho slova, spoločenstva veriacich, modlitby, pôstu a pokánia. Skrze Cirkev nás Boh privedie k cieľu našej túžby, ktorým je neodmysliteľne Kristova Pascha, víťazstvo nad smrťou a naším hriechom.

o. Miroslav Dargaj