Istý malý svätec si žil dlhé roky šťastne a bohabojne. Až raz vo chvíli, keď sa chystal umývať riad, prišiel k nemu anjel smrti a nesmelo začal rozprávať: „Boh ma poslal k tebe s príkazom, že už je čas, aby si šiel so mnou.“ Svätec ukázal na kopu špinavého riadu a s pokorou odvetil: „Nebolo by možné ešte s tým počkať?“

Tá istá príhoda sa udiala o rok neskôr, keď náš malý svätec plel veľmi zarastenú kláštornú záhradu. Znova poukázal na robotu, ktorá ho čakala.
Presne o rok sa anjel zjavil znova. Svätec pracoval v nemocnici, ošetroval ťažko chorých. Práve vtedy, keď chcel podať hlt vody umierajúcemu, postavil sa pred neho už známy anjel. Tentoraz nepovedal ani jediné slovo. Ukázal len na posteľ v izbe a zmizol. V noci sa malý svätec cítil veľmi unavený a starý. Mal už všetkého dosť. Prial si umrieť: keby tak teraz prišiel anjel a odprevadil ma do raja. Ledva si to pomyslel, pri posteli sa zjavil anjel. Hovoril celkom pokojne: „Prečo sa ľakáš, predsa si v raji už veľa, veľa rokov.“
To by bolo, dostať sa do neba a ani o tom nevedieť, však? Žiť tak, aby sme nespozorovali rozdiel a počuli už iba konštatovanie: už veľa rokov si predsa v raji.
Ako sa teda stať svätými? Máme to vo svojich vlastných rukách. V dnešnom evanjeliu počúvame výzvu Ježiša Krista ako vraví svojím učeníkom, aby sa ho nebáli vyznať pred ľuďmi, lebo aj on ich vyzná pred svojím Otcom. Naopak, každého, kto ho zaprie, aj on zaprie pred Otcom. Ježiš si nárokuje prvé miesto v našich životoch, a to dosť radikálnym spôsobom. Preto je namieste položiť si otázku, ktorú kládol aj apoštol Peter, keď videl, že toto všetko uskutočnil v svojom živote. A dostáva odpoveď v podobe istoty Božieho kráľovstva a bude jeho dedičom.
Možno sa mnohí z nás už nikdy nestaneme vynikajúcimi hokejistami. Možno sa nám nepodarí zahrať si v holywoodskom trháku či stať sa povestným svojou dobrotou a láskavosťou. Možno už nikdy nevypredáme koncertné sály a nebudú nám tlieskať fanúšikovia po celom svete. Možno… Ale každý jeden z nás sa môže stať svätým.
V starej židovskej povesti takto hovorí rabín Zuzija: „Na druhom svete sa ma nebudú pýtať, prečo som sa nestal Mojžišom. Budú sa ma pýtať, prečo som sa nestal Zuzijom. Nebudú sa ma pýtať, prečo som sa nedostal na stupeň, aký dosiahli najlepší vyznávači nášho náboženstva. Pravdepodobne sa ma budú pýtať, prečo som nedosiahol ten stupeň, aký mi Boh osobitne určil. Prečo som sa nestal tým, čím som skutočne mal byť.“
Staňme sa tými, ktorými máme byť. Staňme sa svätými.

o. Peter Kačur