Aj vy ste už niekedy niečo stratili? Patríte k tým „šťastlivcom“, ktorým sa to stáva pravidelne? Musím sa priznať, že ja určite áno. Pokiaľ ide o maličkosti, nevadí nám to. Trochu znervóznieme, ale vieme to zvládnuť. No skúste si predstaviť, že by ste stratili veľmi vzácnu vec. Vec, ktorá má pre vás nesmiernu a nenahraditeľnú cenu. Vec, ktorú sa oplatí hľadať… a to aj veľmi dlhý čas.
V evanjeliu dnešnej nedele počúvame príbeh o Ježišovi, ktorý prichádza do Jericha. Následne cez neho prechádza a stretáva sa s mnohými ľuďmi. Zatúži ho vidieť popri Ježišovi druhá hlavná postava príbehu – Zachej. Evanjelium o ňom hovorí, že je to hlavný mýtnik, ktorý bol bohatý. Keďže bol nízkej postavy, nevidí na Krista zo zástupu. Vylezie na planý fígovník a stretne sa s Ježišovým pohľadom. Ten ho pozýva, aby zišiel dolu a chce sa s ním stretnúť v jeho dome. Zachej pri Ježišovi zažije niečo nevídané. Svedčia o tom jeho vlastné slová: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ (Lk 19, 8) Iným sa to nepáči a posudzujú Ježišovo správanie, že sa nachádza v dome hriešneho človeka. Ten však na to nedbá a reaguje na Zachejove slová: „Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“ (Lk 19, 9)
Môže sa človek stratiť? Určite áno. Počúvame o tom zo správ a čítame o tom v novinách. Človek sa môže ľahko zatúlať či už ako dieťa alebo aj ako dospelý. Niekedy za to môže roztržitosť, dezorientácia, inokedy choroba. No človek sa dokáže stratiť aj sám vo svojom vlastnom živote. Dokáže zblúdiť a kráčať zlým smerom. Nemusí si to dokonca ani uvedomovať. Vidíme to na živote boháča – mýtnika Zacheja. Čo všetko sa stalo, aby poblúdil, nevieme. Vieme však, že sa stratil.
Ježiš Kristus ho nachádza. Ako prvý ho oslovuje, prichádza do jeho domu, sýti sa jeho pokrmom, vychutnáva si jeho pohostinnosť. Nedbá na reči ľudí okolo seba. Zacheja vidí inak ako ostatní. Oni ho vidia ako kolaboranta, neveriaceho, zlodeja, človeka, ktorý si nezaslúži ich rešpekt. Ako ho vidí Ježiš? Ako milovaného syna svojho Otca. Vidí ho ako svojho brata, ktorého prišiel nájsť a zachrániť. Dokazuje to slovami, že aj on je Abrahámovým synom. Nepohŕda ním. Neodsudzuje ho. Prijíma ho takého, aký je. Bez toho, aby si Zachej zaslúžil jeho priazeň. Bez toho, aby Zachej urobil niečo, čím by si zaslúžil Ježišovu pozornosť. Jednoducho existuje a túži vidieť Krista.
Aj my sa môžeme častokrát stratiť vo svojom vlastnom živote. Aj nám hrozí to, že nevieme ako ďalej. Sme nasýtení týmto svetom, častokrát máme všetko. Možno si pripadáme ako nevýrazní. Ničím neoslovujeme. Všetko sme vyskúšali. Ale je tu Ježiš Kristus – Boží Syn – náš brat a priateľ, ktorý nás v tomto všetkom prichádza nájsť a zachrániť. Prichádza nás priviesť domov. Prichádza nám ukázať cestu a kráčať spolu s nami. Prichádza do domu nášho života, aj keď sa niekedy môže zdať, že iní by si Ježišovu pozornosť zaslúžili oveľa viac ako my. A to iba pre to, kým sú.
Dnes Ježiš prichádza ku mne. Chce vstúpiť do môjho života. Náhli sa. Ničím som si to nezaslúžil. Nič nezvyčajné som neurobil. Možno iba túžim po zmene. Po lepšom živote. Po šťastí a naplnení. Ježiš na to odpovedá. Ako odpoviem ja na túto jeho iniciatívu? Príjmem ho? Dovolím mu, aby sa ma dotkol? Dovolím mu vôjsť? Dovolím mu, aby ma spasil?
Prečo to teda Kristus vlastne robí? Lebo vzácne veci, ktoré sme stratili, sa oplatí hľadať. Tak aj Ježišovi sa oplatí hľadať človeka, ktorý sa stratil. Áno, sme vzácni. Každý jeden z nás. Preto sa nemusíme báť, keď sa stratíme. Boh chce hľadať a nachádzať každého z nás. „Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“ (Lk 19, 9)
o. Peter Kačur