Jeden z nás

Bolo to v roku 1950 v Taliansku. Starý kardinál z Neapola nevedel, čo si má pomyslieť. Prežil toho už toľko, ale niečo také! V kancelárii pred ním sedí mladý kňaz. Žiada ho o dovolenie stať sa tulákom! Chce žiť na ulici spolu s neapolskými uličníkmi.
Starý muž si nevie niečo také predstaviť a nedokáže mladého kňaza pochopiť. Pozná situáciu v Neapole: dvesto tisíc nezamestnaných. A množstvo chlapcov, ktorí sa flákajú po uliciach, pretože ich rodičia nemajú prácu a nemôžu ich uživiť. Žijú z krádeží, obchodu s drogami a zo žobrania. Spia po rôznych kútoch mesta. Sú ako divoké mačky a pred policajtmi majú strach. Tento mladý kňaz Mario Borelli im chce pomôcť, chce im byť nablízku. Poskytnúť im strechu nad hlavou, chlieb a trochu ľudského tepla.
Tomuto všetkému kardinál rozumie. Ale prečo sa má tento kňaz stať tiež tulákom? Mario vie presne prečo: „Keď pôjdem k tým chlapcom ako kňaz, napľujú mi do tváre. Sú veľmi nedôverčiví.“
Kardinál premýšľa: „Dajte mi desať dní na rozmyslenie.“ Po desiatich dňoch plán schválil.
Mario chodí po uliciach so starou čiapkou na hlave, v roztrhaných šatách a v kútiku úst mu visí cigareta. Žobre, zbiera cigaretové ohorky a stáva sa jedným z chlapcov ulice.
Postupne si získava srdcia tých chlapcov. Čoskoro sa dokonca stáva vodcom jednej bandy. Keď nájde primitívny prístrešok, idú jeho chlapci s ním. Nemôžu inak – sú fascinovaní.
Tento Mario má niečo do seba, čomu sa nedá odolať. Nevedia to vyjadriť slovami, pretože to nikdy nezažili. Ako by mohli vedieť, že je to láska?
Keď som tento príbeh čítal po prvýkrát, bol mi hneď povedomý. Ani nie tak preto, žeby som ho už bol predtým niekde čítal. Skôr mi ten kňaz – tulák niekoho pripomínal. Dnes viem, koho mi pripomína. Pri opätovnom zamyslení sa vidím Ježiša Krista, ktorý na jednom mieste v evanjeliu hovorí, že Syn človeka nemá kde hlavu skloniť (porov. Lk 9, 58). Možno je pre niekoho neprípustné povedať, že Ježiš je tulák, ale je to skutočne tak. Ježiš sa stal tulákom z lásky, aby zachránil všetkých ľudí, na ktorých natrafí. Stal sa jedným z nás. A dokonca sa čoskoro stáva vodcom jednej skupiny podobných tulákov – učeníkov, ktorých vedie a ukazuje nový život. Dáva im zakúsiť novú skúsenosť. Otvára im nové obzory a zjavuje, že môžu žiť inak ako doteraz. Práve na jednej z takýchto ciest stretáva kričiaceho slepca. Nemôže nezastaviť sa a nepomôcť, aj keď mnohí ostávajú bez reakcie. Zastavuje sa a daruje svetlo. Svetlo, ktoré robí z tuláka syna. Svetlo, ktoré zrazu znamená nový život a ukazuje nový smer a hneď za ním vykročí.
Možno, že teraz budeme vedieť lepšie pochopiť, prečo sa Boh stal človekom. Chcel byť jedným z nás, chcel nás zachrániť. „Boh s nami,“ to je Ježiš. A nemá problém stať sa pre nás tulákom.

o. Peter Kačur