Kameň, ktorý uzatvára hrob, je symbolom blokád, ktoré nám bránia žiť. Mnohí poznajú pocit, že na nich leží kameň a nenechá ich žiť. Možno ide o minulosť, o mnohé zranenia, ktoré nám znemožňujú vstať a ísť svojou cestou. Aj obavy nás môžu ochromiť. Niekedy nás drží ako kameň na srdci budúcnosť: máme strach z nejakého rozhovoru, skúšky, ťažkej operácie. Niekedy nás ťažia ako kameň ľudia: majú nad nami moc a v ich blízkosti nemôžeme slobodne dýchať. Obmedzujú nás. Blokujú nás. Nesprávame sa tak, akými v skutočnosti sme. Vzkriesenie znamená, že z neba zostúpil anjel a odvalil kameň. Bremeno, ktoré nám bráni v živote, je odvalené. Zase môžeme voľne dýchať. Zrazu ho už necítime – na odvalený kameň si ako víťaz sadá anjel. Kameň sa stáva znamením víťazstva života nad smrťou. Pripomína nám, že sa na nás stal zázrak, že náš hrob je otvorený a my môžeme vstať. Možno sme premýšľali a v mnohých rozhovoroch sme sa pokúšali oslobodiť od tiahy kameňa, ale bolo to k ničomu. Zrazu však vstupuje do nášho života anjel a nič netušiac, aký proces v nás prebieha, je kameň odvalený a my zase cítime život. Mnohí ľudia majú srdce z kameňa. Natoľko sa uzavreli citom, že ich srdce stvrdlo na kameň. Sú chladní. Za kameňom, ktorý uzatvára hrob, tleje mŕtvola. V príbehu o Lazárovi symbolizuje kameň na jeho hrobe absenciu vzťahov. Kto leží za kameňom, stratil väzby s ľuďmi. Ježišova láska preniká aj kameň. Je tak mocná, že i skrze kameň prebúdza priateľský vzťah. Siaha až do hrobu. V Lazárovom príbehu zasahuje Ježišova láska mŕtve srdce a prebúdza ho k novému životu. V Ježišovom vzkriesení  posiela Otcova láska anjela, aby odvalil kameň. Otcova láska preniká až do temnoty smrti. Otcova láska prebúdza Syna. Patrí však aj nám. Otec pošle svojho anjela aj k nám, keď sa uzavrieme v hrobe svojho strachu a strnulosti. Jeho láska odvalí kameň, ktorý nás pevne drží v hrobe, a prebudí nás k novému životu. Kameň – predmet, ktorý dokáže veľa skryť. Dokáže sa zaňho skryť aj celý život človeka. Všetko môže byť ihneď preč. Kameň dokáže zakryť všetko. Niekedy je dokonca pohodlné byť v hrobe. Veď už nič nemusím. Ostal som len ja sám s mojím strachom. Strachom, ktorý ma vrhol do hrobu. Ale ja chcem žiť! Otče, pošli svojho anjela, aby odvalil môj kameň. Nech si naňho sadne, aby som mohol vidieť prázdny hrob! Nech sa tak stane.

Podľa knihy Tajomstvo veľkonočnej
radosti spracoval o. Peter Kačur