„Ježiš im povedal: Nikdy ste nečítali v Písme: Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. Urobil to Pán, je to vec v našich očiach obdivuhodná?“ (Mt 21, 42)

Kameň je veľmi dôležitým stavebným materiálom. Kameňom uholným bol nazývaný nosný kameň nad dverami, alebo veľký kameň ktorý sa používal na upevnenie alebo zarovnanie rohu steny, alebo svorník, čo je kameň, ktorý v strede uzatváral klenbu. Kameň uholný je teda najpodstatnejší a najdôležitejší kameň celej stavby. Je ten, ktorý spája a drží celú stavbu pokope. Práve týmto slovami Ježiš ukazuje, aká je jeho moc a odkiaľ pochádza. Bola to práve moc ukrižovaného a vzkrieseného Syna. Práve ten, ktorého všetci odvrhli, je ten, ktorého smrťou všetci dosiahneme život. A tým sa stal uholným kameňom, ktorý spája nebo so zemou, božstvo a ľudstvo, židov a pohanov a so všetkých vytvára jeden ľud, keď zrušil medzi ľuďmi všetko  nepriateľstvo a odsúdenie.

Táto stáť nám poukazuje aj na naše pochybnosti a slabej viere v niektoré veci a Ježišovej vernosti. On nám ide oproti a my ho odmietame. My ľudia často krát uprednostňujeme a preceňujeme veci, ktoré nikam nevedú a podceňujeme práve tie, ktoré sú podstatné pre náš život. To podľa čoho tieto veci posudzujeme sú často krát pomýlené. Týka sa to mnohých sfér v našom živote nielen ľudí a veci, ale aj veci duchovných. Je mnoho veci ktoré podceňujeme, zavrhujeme, pohŕdame nimi, odmietame ich a pritom, ak im dáme šancu tak sa môžu stáť aj kameňom uholným.

Istej matke povedali, že jej čiastočne hluchý synček je ťažkým orieškom a že ho nie je možné učiť. „Ja sama ho budem učiť,“ odvetila žena. A stalo sa tak. Meno chlapca bolo Thomas Alva Edison, neskorší vynálezca elektrickej žiarovky, gramofónu, filmovej kamery a množstvá iných vecí. Tento príbeh nás môže priviesť k jadru dnešného evanjelia. Aj syna tejto matky zavrhli. Zavrhli ho tým, že je nemožné ho vyučovať, je nemožné, aby z neho niekedy niečo bolo. Bez viery matky v tohto syna, by z neho možno nikdy nič nebolo. Vidíme tu obraz zavrhnutej skutočnosti, ktorá sa nakoniec stala životodarnou vecou. Ako je to s nami?

Drahí bratia a sestry, nezavrhujme veci hneď od začiatku. Nezavrhujme kameň bez rozmýšľania. Stále sa pýtajme Boha, čo je správne a osožné pre náš život. Rozjímajme nad každou skutočnosťou, nad každou ťažkosťou, či sa aj táto skutočnosť nemôže stať uholným kameňom pre náš život alebo pre ľudí okolo nás. Majme stále na pamäti, že Boh nás nikdy nezavrhne. Uverme tejto pravde, že sme obdivuhodné Božie stvorenia. Sme práve tým uholným kameňom, na ktorom chce postaviť svoje dielo. Dovolíme mu to?

o. Ján Varga, kaplán