„Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“ (Lk 12, 15)
Otázka, ktorá sa niekedy objavuje v osobnostných profiloch, vyzýva testovanú osobu, aby vymenovala, čo by si zobrala zo svojho domova, ak by došlo k požiaru. Za tie roky som poznal ľudí, ktorí spomínali svoj počítač, bankové záznamy, šperk od mamy či starej mamy a dokonca aj ruženec. Dáva zmysel, že by sme v čase núdze siahli po milovanom alebo cennom majetku. Môžeme tiež siahnuť po majetku – alebo osobe – v časoch smútku, bolesti, neistoty. A to, čoho sa rozhodneme držať, hovorí veľa o nás a o tom, čo si v živote ceníme najviac.
Otázka, ktorú pred nás kladie liturgia tejto nedele, priamo súvisí s tým, ako si vážime svoj majetok a komu dôverujeme: vlastníme svoj majetok alebo vlastníme nás? V Božom slove, ako poznamenáva jedna rehoľná sestra, „je mnoho textov, ktoré zdôrazňujú, že mať bohatstvo nie je hriešne; to, čo s nimi človek robí, určuje neresť alebo cnosť. Napríklad Abrahám bol údajne Bohom veľmi obľúbený, pretože mal veľké stáda a stáda, veľkú rodinu a veľký počet sluhov“ (Gn 13, 2; 26, 13 – 14)
Evanjelium tejto nedele s podobenstvom o „bohatom bláznovi“ nám ukazuje človeka veľmi odlišného od Abraháma. Bohatý muž mal bohatú úrodu, ale jeho bohatstvo a prosperita ho vedú k tomu, že sa izoluje a ignoruje to, čo dlhuje Bohu a ľuďom okolo neho. Je sebestačný a jeho svet sa tak zmenšuje, že zahŕňa len jeho a jeho bohatstvo. Ako sestra pokračuje: „Namiesto toho, aby sa radil s tými, ktorých životy sú prepletené s jeho, sa sám seba pýta: ‚Čo mám robiť… nemám priestor… urobím… zbúram… uskladním… poviem Ja sám…’“ Jeho plány sú zamerané na seba a jeho bohatstvo sa stáva stredobodom jeho života, náročný boh, ktorý spotrebúva všetok jeho čas a energiu. Jeho chamtivosť a hľadanie bezpečnosti sa stali jeho náboženstvom. Nakoniec si boháč pomýlil pozemské statky s dobrým životom, bohatou úrodou so štedrým a hojným srdcom. A v konečnom dôsledku je povolaný zodpovedať sa za svoj život Bohom, ktorý chce, aby sme boli na ňom závislí, aby sme sa zasvätili úlohe uchovávať „poklady v nebi“ a starať sa o chudobných, chorých a odsunutých na okraj spoločnosti. Ako poznamenal jeden profesor: „Správne používanie nášho majetku pre nás samých a iných naznačuje, že musíme mať správnu orientáciu – menovite štedrosť voči iným a voči Bohu. Len keď sme bohatí voči Bohu, môžeme povedať svojej duši: uvoľnite sa, všetko je v poriadku.“
Evanjeliový úryvok z tejto nedele nás však vyzýva, aby sme sa pozreli za materiálne vlastníctvo – a našu potrebu kontroly a bezpečia – a zamerali svoju pozornosť na život, ktorý je zakorenený v Bohu a orientovaný na budovanie Božieho kráľovstva. Aj keď náš majetok môže určite obohatiť náš život a priniesť nám radosť, nikdy nám nezabezpečí šťastie ani pokoj. Len Boh nám môže ponúknuť to, čo najviac potrebujeme.
Slová múdrosti: „Je pravda, že život človeka nevyplýva z jeho majetku alebo z prebytku. Ten, kto je bohatý voči Bohu, je veľmi požehnaný a má slávnu nádej. kto je táto osoba? … Je to ten, ktorého ruka je otvorená pre potreby chudobných, utešuje smútok tých, ktorí sú v chudobe, podľa svojich možností a podľa najvyššej ich cnosti.“ (Sv. Cyril Alexandrijský)
Ako vyjadrujete vy svoju vďaku Bohu za milosti a požehnania, ktoré ste tak láskavo prijali?
Preložil a spracoval o. Peter podľa aleteia.org