Dotklo by sa nás, keby niekto vstal z mŕtvych? Pravdepodobne by sme povedali „áno“, ale Ježiš hovorí „nie“. Čo On vie a my nie?
V priebehu storočí a dokonca aj dnes má veľa ľudí niečo, čo by sa dalo nazvať mystickými skúsenosťami. Tieto skúsenosti podnietili ich službu a odštartovali šírenie evanjelia.
Apoštoli boli nábožní ľudia; dodržiavali prikázania judaizmu. Iným náboženstvom pohŕdali a zosmiešňovali ho. No niekde hlboko v nich bolo hľadanie zmyslu, skrytá dispozícia k viere, aj keď práve nepraktizovali žiadne náboženstvo. Keď sa teda udiali tieto dôležité skúsenosti, prijali ich celým srdcom a zmenili celý svoj spôsob života.
Podobne aj bratia boháča v podobenstve možno dobre poslúchali Písmo, ale zameranie ich života bolo ďaleko od Božích vecí. Nepočuli by ani hlas mŕtvych.
Podobenstvo je príbeh s morálnou, nie podrobnou históriou udalosti. V tomto prípade sa morálka nachádza na konci príbehu. Keď boháč v podobenstve žiada Abraháma, aby poslal Lazára, a zatriasol jeho bratmi, Abrahám hovorí: „Majú Mojžiša a prorokov, nech ich počúvajú.“ (Lk 16, 29). Inými slovami, majú Písmo – to, čo nazývame Starý zákon – ako prostriedok na rozpoznanie zmýšľania Boha.
Toto podobenstvo je, samozrejme, namierené proti nám – je to morálka príbehu. Máme zakladať svoju vieru na Kristovom tajomstve, ako je zjavené v Písme, a nie na nejakej fantázii, že by nás mohla navštíviť Bohorodička alebo anjel. Tak ako náš každodenný život musí byť založený na niečom praktickejšom, než je nádej na výhru v lotérii, tak aj náš kresťanský život musí mať pevný základ Božieho slova pre nás.
Keď ľudia premýšľajú o porušovaní Božieho zákona, myslia na hriechy poverenia: robiť niečo zakázané, ako napríklad kradnúť, ubližovať druhému a podobne. Často zabúdame, že hriechy opomenutia – veci, ktoré zanedbávame – sú často ešte škodlivejšie.
Bohatý muž v Kristovom podobenstve nie je obvinený zo žiadneho hriechu poverenia. Neobviňujú ho z toho, že je bohatý, o nič viac, ako chvália Lazara za to, že je chudobný: samo osebe mať peniaze nie je hriech. Nie je nám povedané, ako zarobil peniaze. Nie je obvinený z podvádzania ľudí, ako tvrdil Zachej. Jediné, z čoho je obvinený, je nedávanie almužny.
Chudobný človek, hovorí Kristus, ležal pri bráne bohatého muža a dúfal v odrobiny. Môže byť ľahké ignorovať chudáka na ulici; nie je také ľahké ignorovať ho, keď je deň čo deň pred vašimi dverami. Toto však urobil boháč. Neprehliadol abstraktné výzvy od vzdialených charitatívnych organizácií; na svojom prahu prešiel okolo človeka z mäsa a kostí v núdzi, „živého tvora“, ako ho opisuje sv. Ján Zlatoústy, „o ktorého sa Boh stará“.
Bohatý muž v Kristovom podobenstve mohol mať pocit, že potrebuje každý kúsok, ktorý nadobudol, ale ako potvrdil sv. Ján Zlatoústy, nevedel, na čo to potrebuje: „Ak si človek užíva luxus s mierou a zvyšok rozdáva do žalúdka chudobných, vtedy mu jeho bohatstvo robí dobre. Ale ak sa chce vzdať luxusu a márnotratnosti, nielenže mu to vôbec nepomôže, ale dokonca ho to privedie až do veľkej jamy. To sa stalo tomuto boháčovi“.
Zmeškali ste už v živote niečo? Možno autobus do školy či do práce. Možnosť dobre nakúpiť za výhodnú cenu. Zmeškať sa dá aj príležitosť, ktorá sa už nikdy nemusí opakovať. Zmeškať sa dá aj príležitosť prichádzajúca od nebeského Otca byť lepším človekom. Boháč zmeškal presne to. Nenechajme sa ním inšpirovať. Majme svoje srdcia otvorené pre tých, ktorých denno-denne stretávame.
Preložil a spracoval o. Peter podľa melkite.org