Keď Ježiš začal kázať, povedal len tri krátke vety, ktoré sú ústredným bodom jeho poslania. Povedal: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1, 15). Čo Ježiš myslí „časom naplnenia“? Je to čas naplnenia zasľúbení Starého zákona, že jedného dňa bude sám Boh kraľovať nad svojím ľudom. A ako sa tieto sľuby plnia? Odpoveď dáva druhá veta:
„Nebeské kráľovstvo je blízko“. Príchodom Ježiša, Božieho Syna, prišlo Božie kráľovstvo a naplnili sa časy. Aký má byť postoj ľudí, ktorí vidia Ježiša a počúvajú jeho slová? Tento postoj je vyjadrený v tretej vete: „Kajajte sa a verte v evanjeliu“. A na vysvetlenie tohto učenia Ježiš uvádza podobenstvo, akýsi príbeh, o svadobnej hostine.
V skutočnosti tu máme dve podobenstvá, ktoré spojil evanjelista Matúš: prvé podobenstvo je o pozvaní na hostinu a druhé o tom, aký druh odevu potrebujeme, aby sme vstúpili do Božieho kráľovstva. Aké je učenie prvého z nich? Kráľ, ktorý usporiadal svadobnú hostinu pre svojho syna, predstavuje Boha Otca. Kráľov syn je Ježiš Kristus; on je večné Slovo a Boží Syn, ktorý sa stal človekom pre našu spásu. Jeho príchod sa prirovnáva k svadobnej hostine, ktorá je symbolom spojenia medzi zemou a nebom, medzi ľuďmi a Bohom. Kráľovi služobníci sú apoštoli, ktorých
poslal Ježiš, aby pozvali ľudí počúvať Ježišovo posolstvo. Pozvaní hostia, ktorí odmietli prísť, sú ľahostajní Židia, ktorí odmietli veriť v Ježiša: Nevenovali tomu pozornosť a odišli – jeden na pole a jeden za svojím obchodom. Keď pozvaní odmietli, kráľ povedal svojim sluhom: „Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.“ Toto je pozvanie pre nežidov a pohanov. Toto pozvanie nie je na niečo nudné, ale na hostinu, na slávnosť, na oslavu. Prečo ho ľudia odmietli? Pretože o toto pozvanie nemali záujem, netýkalo sa ich podnikania. Ale Boh nie je Bohom podnikania, majetku, toho, čo máme. Je Bohom toho, čím sme, nášho bytia. Musíme jasne rozlišovať medzi tým, čo máme, a tým, čím sme: môžeme byť veľmi chudobní v tom, čo máme, v materiálnych statkoch, a zároveň veľmi bohatí v bytí: v láske, v štedrosti, v zdieľaní a v starostlivosti. A Ježiš neprišiel obohatiť náš majetok, ale obohatiť naše bytie.
A aké je učenie druhého podobenstva? Aký druh odevu potrebujeme, aby sme vstúpili do Božieho kráľovstva? V prvom rade si krstom obliekame ako odev samotného Ježiša Krista, keď spievame s apoštolom Pavlom: „Veď všetci, čo ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli“ (Gal 3, 27). Skrze vieru v Krista a náš krst sme si „obliekli Krista“, obliekli sme sa do neho; stotožnili sme sa s Ním. Ježiš nám dal rúcho spravodlivosti, rúcho svojho Božstva. Potom tento odev zahŕňa aj náš smútok nad hriechmi života a naše zmierenie s našimi bratmi a sestrami. Nakoniec svadobný odev obsahuje aj klenoty dobrých skutkov. Naše kresťanské skutky láskavosti a milosrdenstva žiaria ako diamanty. Cez naše cnosti vidia druhí Kristovo svetlo. „Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane!‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach“ (Mt 7, 21). Vôľa Otca znamená žiť ako Jeho Syn, Ježiš Kristus, a byť s ním zjednotení. Deň čo deň, týždeň čo týždeň a rok čo rok, tkáme odev, ktorý si oblečieme v súdny deň.
Pri každej účasti na sv. liturgii sme pozvaní na hostinu, eucharistickú večeru, pri ktorej sa sviatostne zjednocujeme so zmŕtvychvstalým Kristom, pre naše osobné posvätenie a budovanie Cirkvi. Preto sv. liturgiu začíname slovami: „Požehnané kráľovstvo Otca i Syna i Ducha Svätého“. Môžeme nájsť veľa výhovoriek, prečo neprísť na túto hostinu. Ale ak naozaj milujeme Nevestu a ak sa naozaj milujeme navzájom, všetky tieto výhovorky sa stanú nezmyslom.
Preložil a spracoval o. Peter podľa melkite.org