Jedným z prístupov v ére racionalistickej biblickej vedy bolo popieranie faktickej podstaty čohokoľvek v Písme, čo nie je potvrdené inými súčasnými dôkazmi. Ak osoba, miesto alebo udalosť nefigurovala v iných spisoch, považovala sa za nehistorickú. Evanjeliový úryvok o Kristovi uzdravujúcom ochrnutého v Bethesde (Jn 5, 1 – 15) bol spochybnený, pretože neexistoval žiadny dôkaz o tom, že tento bazén „s piatimi stĺpami“ (Jn 5, 1) niekedy existoval. Niektorí učenci dospeli k záveru, že úryvok, ak nie celé Jánovo evanjelium, napísal niekto, kto o Jeruzaleme nič nevedel.
To všetko sa zmenilo v devätnástom storočí, keď nemecký archeológ Conrad Schick objavil pozostatky práve takéhoto bazéna. Vedci teraz veria, že bazén a priľahlý chrám založila rímska posádka na počesť Asklépia, svojho boha medicíny a zdravia. Počas rímskej okupácie Jeruzalema postavili okolo mesta arénu, kúpele, divadlo a ďalšie stavby. Asclepius bol jedným z najpopulárnejších bohov grécko-rímskeho panteónu. V celej ríši údajne fungovalo viac ako 400 takýchto svätýň. Každý predsa chce dobré zdravie a pohodu, ktoré boli Asklépiovou „špecialitou“. Ak bol bazén v Bethesde rímskou svätyňou pohanského boha, bol ochrnutý skôr pohan ako Žid? Evanjeliový úryvok tomu nenasvedčuje. Tým, že evanjelium uvádza, že tam bolo „veľké množstvo chorých ľudí“, naznačuje, že to boli Židia. V jednej pasáži babylonského Talmudu sa uvádza, že ľudia boli skutočne vyliečení po návšteve „svätyne modly“. Chorým by bolo asi jedno, kto ich uzdraví, ak by bola šanca, že sa vyliečia. Keďže ochrnutému, raz vyliečenému, Židia vyčítali, že si v sobotu niesol lôžko, je bezpečné predpokladať, že ten muž bol sám Žid. Tento úryvok končí takto: „Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“ (Jn 5, 14). Ak ten človek nebol Žid; táto výmena by sa neuskutočnila.
Pretrváva polemika o nasledujúcom opise bazéna: „V nich ležalo množstvo chorých, slepcov, chromých, ochrnutých. Anjel totiž v určitom čase zostúpil do jazierka a rozvíril vodu; potom, kto vošiel prvý, po rozvírení vody bol uzdravený z akejkoľvek choroby, ktorú mal.“ (Jn 5, 3 – 4). Dôvodom kontroverzie je toto; mnohé z najstarších a najlepších rukopisov evanjelia jednoducho nemajú koniec verša 3 („ čakanie na pohyb vody “) alebo verša 4. Najstaršie zachované rukopisy obsahujúce tento verš sú „západné“ (zo severnej Afriky a Taliansko). Kto teda víri vodu? Odpoveď nachádzame v Roháčkovom preklade evanjelia, kde sa skutočne vyskytuje narážka na anjela, ktorý v určitom čase zostupuje a víri vodu. Nie je to však žiaden padlý anjel ako v to verili prvotní kresťania. Sv. Justín píše, že „Diabol vyzdvihuje Asklépia ako kriesiteľa mŕtvych a liečiteľa všetkých chorôb“. O sto rokov neskôr Tertullianus postavil anjelskú prítomnosť vo vodách krstu do protikladu s „nesvätým anjelom toho zlého, [ktorý] často obchoduje s tým istým živlom [tj vodou] s ohľadom na ľudskú záhubu“.
Ak vezmeme do úvahy vyššie uvedené body, môžeme v tejto pasáži vidieť hlboký zmysel. Evanjelista dáva do protikladu vrtošivé, lotériové použitie liečivej sily démona v Asklépiovom bazéne s láskavým, osobným stretnutím ochrnutého s Kristom, skutočným Lekárom duší a tiel. Kristova regeneračná sila je otvorená pre všetkých, ktorí hľadajú spojenie s Ním. Pánova otázka pre ochrnutého pri bazéne: „Chceš sa uzdraviť?“ pripomína otázku kňaza katechuménovi pri krste: „Zjednocuješ sa s Kristom?“ V každom prípade je túžba dostatočná na to, aby vyvolala Kristovu uzdravujúcu silu.
Moja duša mnoho rokov kruto trpela, Bože všetkej dobroty: urob pre mňa to, čo si kedysi urobil pre ochrnutého, aby som mohol kráčať po cestách, kam pozývaš tých, ktorí milujú tvoje meno. (3. pieseň kánona)
Preložil a pripravil o. Peter