Jeden panovník z dávnych čias sa zamýšľal nad otázkami života. Pretože ho znepokojovala podstata dobra a zla, prikázal svojmu sluhovi, aby pri niesol orgány, ktoré sú najlepšie, najkrajšie a najcennejšie.
Sluha priniesol zvierací jazyk a srdce. Panovník si orgány prehliadol, premýšľal o ich význame a potom sluhu poslal, aby priniesol najškaredšie a najhoršie orgány.
Sluha šiel a opäť priniesol srdce a jazyk. Udivený panovník sa ho opýtal: „Prinášaš srdce a jazyk ako tie najlepšie orgány a súčasne aj ako tie najhoršie, ako to?“
Sluha skromne odpovedal: „Keď to, čo človek cíti a čo si myslí, ide úprimne zo srdca a jazyk hovorí čestne len pravdu, sú srdce a jazyk tie najcennejšie orgány. Človek, ktorému patria, sa cíti zdravý a šťastný. Keď sa však zo srdca stane vrahovo sídlo, ktoré popiera svoje priania a jazyk vraví iba nepravdu a faloš, sú oba orgány pre človeka, ktorému patria, skutočným trestom. Svár, ktorý navonok rozsieva, napĺňa aj jeho vnútro a šťastie sa od neho odvracia.“
Tento príbeh vyjadruje jednu úžasnú pravdu. Netreba vôbec chodiť ďaleko, aby sme našli niečo, čo je naj. Všetci to vlastníme a narábame s tým. Je to slovo, ktoré sa stáva vyjadrením našich pocitov a myšlienok. Slovo, ktorým sa dotýkame sveta okolo nás a pomocou ktorého my vplývame na tento svet. Slovo, ktoré má veľkú moc.
Poznám jeden manželský pár, ktorý sa zdieľal z toho, ako zvláda ťažké situácie v manželstve a rodine. Manžel hovorí, že ak je jedno z ich detí choré, manželka ho stále prosí o to, aby jej povedal, že to bude v poriadku. Jednoducho to potrebuje počuť, aby sa upokojila.
Aká silná dokáže byť naša viera vo vypovedané slovo. A aké je potrebné počuť v našom živote slová, ktorým môžeme dôverovať.
Mnohí z nás zažili podobné alebo rovnaké situácie, v ktorých doslova žiadali svojich blízkych, aby im povedali, že to, čo ich čaká, dopadne dobre. Toto vediac prichádza za Ježišom stotník a prosí ho o uzdravenie svojho sluhu. Nenalieha naňho, prosí ho, aby sa ani neunúval prísť do jeho domu. Stačí mu jeho slovo, ktoré sluhu určite uzdraví. Prečo? Lebo sa považuje za nehodného prijať pod svojou strechou takúto vzácnu návštevu.
Slovo má teda veľkú moc. Dokáže život dať i vziať. Dokáže povzbudiť a upokojiť znepriatelené strany, no na druhej strane dokáže rozdúchať či zapáliť vášne v srdci človeka a spôsobiť tým veľké zlo. Slovom sa dá vládnuť i byť ovládaný. Ježiš však slovo nikdy nepoužil proti človeku. Sám totiž vraví, že hovorí pravdu, lebo on pozná svojho Otca.
Ako sme na tom my? Pre každého z nás má Boh pripravené prísľuby, ktoré chce naplniť. Stačí nám Kristovo slovo, aby sme boli pokojní?
