Za normálne by malo byť vo všeobecnosti považované, že pri nejakom prehrešku človek vyjadrí ľútosť nad tým, čo spáchal. Či už si to uvedomí sám alebo ho niekto na to upozorní. Takto by to malo fungovať medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, medzi priateľmi navzájom, medzi nadriadenými a podriadenými. Takto to funguje aj v duchovnom živote. Veď sa len pozrime na sv. liturgiu, koľkokrát tam vyslovujeme slová vyjadrujúce ľútosť. Áno, ide o slová “Pane, zmiluj sa”. Tento výraz “zmilovať sa” je pre mnohých z nás spojený s akýmsi odpustením toho, ktorý má moc a v románoch býva použitý na vyjadrenie omilostenia nepriateľa. Tento výraz sa teda spája s prosbou o udelenie milosti ostať nažive. Ale výraz “elejson” (z gréčtiny) má aj iný význam. Grécke slovo “eleos” je jedným z troch výrazov pre milosrdenstvo. Toto slovo nevyjadruje milosrdenstvo len ako akúsi pocitovú náklonnosť k človeku trpiacemu núdzu. A tiež neznamená len akési slabé súcitné zmýšľanie s druhým človekom, ale je to i zároveň aktívny vstup do jeho biedy. Ide teda o akýsi účinný súcit. Matúš vo svojom evanjeliu cituje dvakrát slová proroka Ozeáša: “Milosrdenstvo (eleos) chcem, a nie obetu“ (porov. Mt 9, 13). Chovanie Ježišových učeníkov má byť určovaný konkrétnou milosrdnou láskou k ľuďom. A keďže sú milosrdní, dostane sa im milosrdenstva. Tak im to sľúbil Pán v blahoslavenstvách. Každý kresťan sa môže vo svojej biede obracať k Ježišovi a spoliehať sa na jeho zľutovanie ako napríklad slepý Bartimej. Dvakrát vykríkne: „Ježišu, zmiluj sa nado mnou!“ (Mk 10, 47n) Žena s chorou dcérou zvoláva tie isté slová (porov. Mt 15, 22) a otec námesačného chlapca vrhaný zlým duchom do ohňa a do vody (porov. Mt 17, 15) tiež. Ako ľudia sa niekedy cítime bezradní, pokiaľ sa veci v našom živote nevyvíjajú tak, ako by sme chceli. Práve preto môžeme a máme prosiť Ježiša o zľutovanie, teda o jeho súcitný a aktívny vstup do nášho problému. Toto zvolávanie nám Cirkev ponúka pri sv. liturgii pri každom slávení Eucharistie, keď spievame „Pane, zmiluj sa“. Ako spôsob meditácie môžeme použiť aj Ježišovu modlitbu, kde opakujeme tie isté slová. Keď sa k nám teda Ježiš milosrdne skláňa, dostáva sa nám uzdravenia a zakúšame vnútorný pokoj. Miesto toho, aby sme sa na seba hnevali, začíname so sebou samými zachádzať milosrdne. Ježiš je milosrdný Spasiteľ, ktorý k ľuďom pristupuje s milosrdenstvom a jedná s nimi milosrdne, keď nám odpúšťa hriechy a uzdravuje ich rany, či im umožňuje nový štart k naplnenému životu. Na základe toho, že naše životy sú zahŕňané a oživované Ježišovým milosrdenstvom (eleos), môžeme sa tak každý z nás stávať prameňom jeho súcitného a aktívneho milosrdenstva i pre svoje najbližšie okolie, pre svet. (Spracoval o. Peter Kačur podľa knihy A.
Grüna Sedmero skutků milosrdenství)
