Viera – koľko sme toho už o nej počuli. Množstvo kníh, ktoré o nej hovoria z rôznych pohľadov. Navyše každý z nás má svoju vlastnú skúsenosť, čo
znamená veriť. V tomto bode sa mnohí môžeme aj mýliť, či vlastne sme veriaci alebo nie. Ako sa teda správne charakterizuje veriaci človek? Keď som hľadal odpoveď na túto otázku, našiel som jedno zaujímavé tvrdenie. V ňom sa píše, že pre veriaceho človeka je dôležitý úkon uverenia. Ako teda uveriť? Mnohí si práve pod slovom „veriť“ predstavujeme obrovskú námahu. Opak je pravdou. Práve „ne-viera“ vyžaduje viac námahy a úsilia. Veriť je jednoduchšie. Ako skvelý príklad môže poslúžiť apoštol Tomáš. Koľko síl ho stála jeho ne-viera. Pritom stačilo málo, poddať sa faktom, ktoré sa naňho hrnuli odvšadiaľ – od učeníkov, od žien, od svedkov zmŕtvychvstalého Krista. Ľahšie by bolo v jeho situácii uveriť. Namiesto toho sám seba presviedčal, že to všetko nie je pravda. Čo teda znamená veriť? Poddať sa faktom, ktoré sú zjavné. Uveriť znamená odpočinúť si, uvoľniť sa, prestať
utekať, otvoriť oči, ktoré boli doteraz nasilu zatvorené. Viera so sebou prináša život, ktorý má zmysel. Čo všetko vo svojom živote konáme s vierou a vo viere v meno Ježiša Krista? Keď si otvoríme Sv. písmo, konkrétne List Hebrejom, zistíme, čo všetko svätí s vierou zvládli – dobýjali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť, uhášali silu ohňa, víťazili nad smrťou, prijímali výsmech i utláčanie či súženie. Prečo? Lebo s vierou hľadeli na Krista, pôvodcu a zavŕšiteľa viery (porov. Hebr 11, 33 – 12, 2). Milovaní, nebojme sa uveriť Kristovi!
