Vianoce vnímame presne takto. Ale srdciach tých, ktorí trva koľko dní? Jeden či dva? A potom návrat do starých vybehaných koľají. Pred sviatkami samé prípravy, varenie, pečenie – po sviatkoch sťažovanie sa a chudnutie z toho, čo sme tak starostlivo pripravili. Niekoľkomesačnú prípravu vo vianočnej amosfére, ktorá na nás dýcha pomaly už od dušičiek po dvoch či troch dňoch nahradí vydýchnutie si so slovami „tak a je po sviatkoch“. Vlastne, sviatky si už ani nevieme užiť, keď zo všadiaľ srší vianočná atmosféra už niekoľko týždňov. Kde sa vytráca ten čas radosti a pokoja, o ktorom sa všade rozpráva a kvôli ktorému sa človek snaží urobiť všetko čo najlepšie? Vstúpili vôbec radosť a pokoj do našich sŕdc alebo tam ostala iba spokojnosť z toho, že sme všetko stihli a už je to za nami? Vianoce prichádzajú aj tento rok. Kristus sa rodí aj v dnešnej dobe. Rodí sa v srdciach tých, ktorí mu ich otvoria. Hľadá svoju jaskyňu v pia prenasledovaním, stratou rodiny… Chce sa narodiť i do našich životov. Prichádza ako bezbranné malé dieťa, o ktoré sa treba starať. Ako to bude s nami počas týchto sviatkov jeho narodenín? Všetci sa budeme obdarovávať. Niekomu stačí, keď je rodina pokope. Deti k Vianociam potrebujú darčeky. A čo potrebuje Kristus ako oslávenec? Jeden chlapec na náboženstve mi na otázku, čo dá Ježišovi on, pohotovo odpovedal, že Ježiš má dobré srdce a preto sa na nás nebude hnevať, keď mu nič nedáme. Možno sa v týchto slovách mnohí nájdeme. Ježiš túži po Vianociach, lebo ich ovocím je pokoj. Kristus prináša toľko darov. Ježiš je tak úžasne štedrý. Nie je to Santa Claus, ktorý prichádza v známom kamióne, aby nám po ňom zostala spomienková fotografia. Ježiš je Boží Syn, ktorý prichádza nie na pár chvíľ, ale na celý život i večnosť. Nechce sa stať iba nejakou nostalgickou spomienkou. (otec Peter Kačur)

Stiahnite si tento farský informátor (PDF)