Po spáchaní prvého hriechu Boh hovorí: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3, 15) Po potope sveta vraví: „Už nikdy viac neprekľajem zem pre človeka, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetko živé, ako som to urobil.“ (Gn 8, 21) Nátan rozpráva príbeh kráľovi Dávidovi o chudobnom, ktorý mal jednu jedinú ovečku, s ktorou spával a aj o tú prišiel. Nato kráľ Dávid počuje tieto slová, keď si uvedomí svoj hriech: „A Nátan vravel Dávidovi: „Aj Pán ti odpustil hriech, nezomrieš!“ (2 Sam 12, 13) Jonáš počuje v Ninive Boží hlas: „Ty ľutuješ ricínus, na ktorom si nerobil a nevypestoval si ho; ktorý za noc vznikol a za noc zanikol. A ja sa nemám zľutovať nad veľkým mestom Ninive…” (Jon 4, 10 – 11) Keď Židia prenasledujú verejnú hriešnicu a chcú ju ukameňovať, žena nachodiac Ježiša sediac na zemi, skláňa sa k nemu a nachádza útočisko v slovách: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (Jn 8, 11) Ježiš pozná aj ľútosť, ktorú prejavuje vdove v meste Naim, keď jej vracia jej jediného syna, ktorý zomrel. Žene hovorí: “Neplač!” a mŕtvemu: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!” (Lk 7, 13- 14) Ježiš sa predstavuje ako ten, ktorý si všíma človeka a jeho potreby v postave milosrdného Samaritána (porov. Lk 10, 30 – 37). V postave milosrdného otca z podobenstva o márnotratnom synovi manifestuje bezhraničnú lásku Boha Otca voči človekovi (porov. Lk 15,11 – 32). Sám to Kristus definitívne potvrdzujem svojím vystúpením na kríž, smrťou a slávnym vzkriesením. Vo všetkých príbehoch vystupujú dve hlavné postavy – človek so svojím hriechom a Boh s nekonečným milosrdenstvom. Tento príbeh človeka s Bohom môže pokračovať aj dnes v tvojom živote, v životoch nás všetkých. Túžime po tom? (otec Peter Kačur)