Keď myslíte na svätých, kto vám príde na myseľ? Sú to veľkí misionári ako sv. Pavol alebo sv. Patrik? Myslíte na zakladateľov rehoľných komunít ako sv. Benedikt, sv. František z Assisi alebo sv. Alžbeta Setonová z Ameriky? Možno myslíte na veľkých zástancoch chudobných ako sv. Anton Paduánsky, sv. Peter Claver alebo sv. Terézia z Kalkaty. Pre tých z nás, ktorí sú trochu viac orientovaní na teológiu a filozofiu, môžu byť na prvom mieste v našom zozname veľké osobnosti ako sv. Augustín, sv. Tomáš Akvinský alebo blahoslavený John Henry Newman.
Nevidíme často práve týchto kresťanských žien a mužov, ktorých uctievame ako svätých, ako nevšedných alebo jednoduchých? V skutočnosti sú to ľudia v našom každodennom živote, ktorých rýchlo prehliadame. A predsa, keď uvažujeme o vzoroch svätosti, nemôžeme si pomôcť, ale neprekvapí nás množstvo „malých“ svätých, medzi ktoré patrí sv. Dominik Savio, sv. André Bessette a, samozrejme, sv. Terézia z Lisieux.
Keď Terézia Martinová v roku 1897 zomrela na Karmeli v Lisieux vo Francúzsku, nikoho by nenapadlo, že len o niekoľko rokov neskôr ju iný svätec, pápež Pius X., nazve „najväčšou svätou modernej doby“. A každý, kto niečo vie o sv. Terézii, vie, že je známa najmä ako „Malý kvietok“ alebo „Svätá z Malej cesty“.
„Tajomstvo“ Teréziinej svätosti nachádzame v dnešnom evanjeliu. V tejto pasáži, ktorá je pokračovaním kázne na vrchu, nám Ježiš hovorí, že od svojich nasledovníkov očakáva, že prekročia požiadavky Zákona – môžeme myslieť na základné pravidlá Desatora – a zamerajú sa na tie malé veci, ktoré môžu vybudovať alebo poškodiť naše vzťahy s Bohom a ľuďmi okolo nás.
Môžeme to vidieť na spôsobe, akým Ježiš reaguje na prikázanie „Nezabiješ“. Rozumieme tomu. Ale Ježiš sa nezastaví na tejto základnej úrovni. Ježiš nám hovorí, že obyčajná poslušnosť prikázaniam pre jeho nasledovníkov nestačí. Očakáva, že sa zamyslíme nad svojimi činmi a motiváciami a pozrieme sa hlbšie do seba. Namiesto toho, aby sme sa zamerali na predchádzanie vraždám, Ježiš chce, aby sme sa zamerali na hnev, ktorý často prechovávame hlboko v sebe a ktorý môže zničiť vzťahy, aj keď nás nemusí viesť k fyzickému napadnutiu inej osoby.
To isté možno povedať o Ježišových komentároch o cudzoložstve. Namiesto toho, aby Ježiš len odsudzoval tento hriech a bránil práva manželov alebo dôstojnosť ľudskej osoby, chce, aby jeho učeníci uvažovali o žiadostivosti a prázdnote, ktoré nás môžu viesť k objektivizácii druhých alebo k ich využívaniu pre vlastné potešenie či prospech.
Každý z nás bol obdarený slobodou od Boha vybrať si dobro alebo zlo. Boh, samozrejme, chce, aby sme si vždy vyberali to, čo posilní náš vzťah s ním a s našimi bratmi a sestrami. Toto je cesta k svätosti a spôsob, akým môžeme rásť v našom spojení s Bohom. Aj takto môžeme budovať Cirkev a pomáhať presadzovať spravodlivosť a mier v našom svete unavenom vojnou.
Ako prejavím svoju lásku a vieru malými skutkami láskavosti? Ako využívame dar svojej slobody ako ľudskej osoby pre dobro druhých?
Ježiš od nás očakáva, že sa zamyslíme nad svojimi činmi a motiváciami a pozrieme sa hlbšie do seba.
Preložil a spracoval o. Peter podľa aleteia.org