Čítania z tejto nedele nám pomáhajú získať správne predstavy o našom Pánovi a utrpení.
Je ľahké získať nesprávnu predstavu o Bohu a utrpení. Pozeráme sa na príkaz „…vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.“ (Lk 9, 23) A myslíme si, že Bohu sa páči, keď trpíme. Pozeráme sa na kríž a myslíme si, že Boh prijal smrť všeobecne, a nielen svoju vlastnú.
V nedeľnom evanjeliu predstavený synagógy Jairus padá k Ježišovým nohám a prosí o život jeho umierajúcej dcéry. Ježiš mohol vyliečiť jeho dcéru slovom, ale namiesto toho kráča do jeho domu a evanjelium ďalej hovorí o mnohých detailoch – dav sa na neho tlačí, prichádza do domu obklopeného plačúcimi ženami a berie rodičov dievčaťa a pár vyvolených do vnútra. Hovorí pritom slová: „Talitha kum“. Vraví: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ (Mk 5, 41)
Smrť nie je na zemi vítaná. Boh to nemal v úmysle. Rovnako ako každý dobrý rodič, aj Boh vie, že je dôležité dať svojim deťom slobodu – skutočná láska si vyžaduje voľbu – ale je smutný, ako my, keď sa jeho deti rozhodnú od neho odísť.
Keď Adam a Eva uverili diablovej lži a rozhodli sa nasledovať jeho radu a nie Božie prikázanie, stali sa súčasťou jeho spoločnosti a prispôsobili sa jeho obrazu namiesto Božieho. Vybrali si cestu smrti — fyzickú smrť a duchovnú smrť.
Ježiš plakal v evanjeliách dvakrát – raz pri fyzickej smrti svojho priateľa Lazara a raz pri duchovnej smrti Jeruzalema, ktorý nespoznal svojho spasiteľa. Keď hrešíme, robíme rovnakú voľbu ako Adam a Eva, s rovnakým dôsledkom – a rovnakým smútkom na strane Boha.
Ježiš neprijal utrpenie a smrť, pretože sa mu to páčilo. Prijal to, pretože nás miluje. Čo nás privádza späť ku krížu. Ježiš neprišiel zomrieť preto, že chcel, ale preto, že to bol jediný spôsob, ako poraziť smrť. Ako rodič, ktorý chráni dieťa v horiacom dome, vedel, že jediný spôsob, ako nás ochrániť pred smrťou, je zomrieť namiesto nás. Rodičia to stále robia oveľa menej dramatickými spôsobmi a prinášajú obete všetkého druhu pre svoje deti.
Všetci sme Jairusova dcéra – a všetci sme žena s krvácaním. Takže každý z nás je ako Jairova dcéra, ktorá čaká na život zo svojho jediného zdroja. Alebo možno sme ako žena, ktorú stretne na ceste do Jairovho domu. Sv. Lukáš nám hovorí, že: „tam bola istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok; minulá na lekárov celý svoj majetok, ale ani jeden ju nemohol vyliečiť.“ (Lk 8, 43) Toto je situácia každého jedného z nás. Trpíme a hľadáme uzdravenie na všetkých nesprávnych miestach, v ideológiách, v pôžitkoch a sľuboch, ktoré dáva svet. Nakoniec, podobne ako ona, v zúfalstve siahame po Ježišovi.
Každý z nás potrebuje zažiť tú chvíľu s Ježišom, aby sme si konečne uvedomili, že nás nespravil zranenými, zranenými a zúfalými. Prinútil nás žiť. A nikto z nás – dokonca ani duchovne mŕtvi – nie je mimo jeho liečivého dotyku.
Preložil a spracoval o. Peter podľa aleteia.org