Ježiš mal veľa priateľov. Chodil s nimi. Rozprával sa s nimi. Jedol s nimi. Ježiš sa delil o svoj život so svojimi priateľmi. V Biblii je veľa príbehov, ktoré nám rozprávajú o Ježišovi a jeho priateľoch. Jedného dňa Ježiš našiel nového priateľa. Volal sa Zachej. Bol to mýtnik. Ľudia museli platiť poplatky vrchnosti. Mysleli si, že mýtnici si nechávajú časť ich peňazí. Mysleli si, že Zachej si necháva časť ich peňazí. Preto sa nechceli s ním priateliť. „Toto vonkajšie gesto, trochu smiešne, vyjadruje vnútorný postoj človeka, ktorý sa snaží dostať nad dav, aby mal kontakt s Ježišom,“ povedal pápež František v jednom zo svojich príhovorov. Napriek zvláštnosti Zachejovho konania slúži ako vzor pre hriešnikov, ktorí sa môžu cítiť ďaleko od Ježiša. „Ale pozrime sa dnes na Zachea na strome: je smiešny, ale je to gesto spásy,“ povedal pápež. „A ja ti hovorím: ak máš na svedomí bremeno, ak sa hanbíš za veľa vecí, ktoré si urobil, zastav sa trochu, neboj sa, mysli na Toho, ktorý ťa čaká, lebo on nikdy prestal som si ťa pamätať, myslieť na teba.“ „A toto je váš Otec, to je Boh, to je Ježiš, ktorý vás očakáva. Vylezte hore, presne ako to urobil Zacheus; vylez na strom tvojej túžby, aby ti bolo odpustené. Uisťujem vás, že nebudete sklamaní. Ježiš je milosrdný a nikdy sa neunaví odpúšťať.“ Zacheus bol „opovrhovaný“ ľuďmi z Jericha pre jeho povolanie ako vyberač daní, a napriek tomu, keď vyliezol na strom, aby videl Ježiša, Pán ho „volal po mene“, poznamenal pápež František. „Tento nízky muž, odmietnutý všetkými a vzdialený od Ježiša , je ako stratený v anonymite; ale Ježiš ho volá a toto meno, Zacheus, má v tom jazyku tej doby krásny význam plný narážok: ‚Zacheus‘ v skutočnosti znamená ‚Boh si pamätá‘. To je krásne: ‚Boh si pamätá‘,“ zamyslel sa. Ježiš potom ide do Zachejovho domu a „kritizuje všetkých obyvateľov Jericha“, pretože „aj v tom čase veľa klebetili, pričom naznačil nebezpečenstvo nečinného tárania, čo je téma, ktorá sa vo svojich prejavoch opakuje. „A ľudia hovorili: ‚Ale ako? So všetkými tými dobrými ľuďmi, ktorí sú v meste, ide bývať do domu colníka?’“ rozprával pontifik. „Áno, pretože sa stratil; a Ježiš hovorí: Dnes, lebo tomuto domu prišlo spasenie, lebo aj on je synom Abrahámovým. V dome Zacheusa od toho dňa vstúpila radosť, vstúpila do pokoja, vstúpila do spásy, vstúpila do Ježiša.“ Zachejovo spoločenské postavenie neodradilo Ježiša od príchodu do jeho domu. Tento príbeh vyjadruje, že „neexistuje povolanie alebo spoločenský stav alebo zločin akéhokoľvek druhu, ktorý by mohol vymazať z pamäti a zo srdca Boha jediné z jeho detí“. „Boh si vždy pamätá, nezabudne na nikoho, koho stvoril,“ dodal pápež František. „Je to Otec, ktorý vždy bdelo a láskyplne čaká na to, aby v srdci svojho dieťaťa oživil túžbu vrátiť sa domov. A keď spozná túto túžbu, hoci len naznačenú a mnohokrát takmer v bezvedomí, je hneď vedľa neho a svojim odpustením uľahčuje cestu obrátenia a návratu.“ Vzývajme aj my meno Ježiš. „V hĺbke našich sŕdc počúvajme jeho hlas, ktorý nám hovorí: ‚Dnes sa musím zastaviť vo vašom dome; Chcem sa zastaviť v tvojom dome a v tvojom srdci, teda v tvojom živote. A privítajme ho s radosťou.“ Spracoval o. Peter podľa príhovoru pápeža Františka

sťahujte na tomto linku