Biskup Fulton Sheen rozprával jeden príbeh o hrdinskom odpustení. Povedal mu ho blízky priateľ, rakúsky lekár, ktorý po skončení Druhej svetovej vojny emigroval s manželkou do Spojených štátov amerických. Ku koncu vojny žil so svojou ženou, ktorá pochádzala zo židovskej rodiny a konvertovala na katolicizmus, vo východnom Rakúsku. V dobe, keď už Nemci ustupovali pred Rusmi, prebudilo doktora raz v noci zo spánku hlasné búchanie na dvere. Vzal si župan a šiel otvoriť. Za dverami stál nemecký dôstojník na úteku, ktorý sa potreboval najesť a vyspať. Doktor ihneď spoznal uniformu SS a keď sa mu Nemec predstavil, opýtal sa ho, či nie je členom Gestapa zodpovedným za masaker Židov na určitom konkrétnom mieste. Nemec súhlasne prikývol. „Povedzte mi,“ pokračoval doktor, „koľko Židov ste tam zabili?“ „Všetkých,“ znela odpoveď. Doktor vošiel do haly a zavolal svoju ženu: „Ráchel, poď dole, chcem ti niekoho predstaviť.“ Keď manželka prišla, povedal jej: „Teraz mi, Ráchel, dovoľ, aby som ti predstavil muža, ktorý zabil tvojho otca i mamu, tvoju starú mamu, tvoju sestru a dvoch bratov.“ Keď pominul počiatočný šok, Ráchel pristúpila k dôstojníkovi SS, objala ho a povedala mu: „Keď vám odpustil Boh, odpúšťam vám aj ja!“
Ako by sme sa zachovali my na mieste tejto ženy? Aká by bola naša reakcia, keby sme sa postavil tvárou v tvár človeku, ktorý je zodpovedný za veľkú bolesť, ktorú práve prežívame? Aké slová by sme adresovali svojmu náprotivkovi? Bolo by vôbec možné, aby sme zareagovali práve takýmto spôsobom ako táto žena? Ako to, že ona to dokázala? V radostnom evanjeliu dnešnej druhej pôstnej nedele sme počuli slová Ježiša Krista na vlas rovnaké tým, ktoré vyslovila táto žena: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy“ (Mk 2, 5). Ponúkajú nám odpoveď na predchádzajúcu otázku. Ako to, že táto žena dokázala odpustiť neodpustiteľné? Vari necítila bolesť? Vari netúžila pomstiť svojich blízkych, ktorých oplakávala? Vari sa pomiatla? Veď nikto normálne zmýšľajúci by predsa takto nekonal! Toto je len hŕstka otázok, ktoré by sa nám mohli prehnať mysľou. Ale v skutočnosti je to len zopár klamstiev, ktoré by nám v daný moment podsúval diabol ako „lepšie riešenie“ oproti tomu, ktoré nám ponúka Boh. Skúsme si predstaviť ako stojíme v dome, kde je Ježiš Kristus. V dome, ktorý je plný ľudí nám podobných. Ježiš ohlasuje slovo! A jedným z nich bolo slovo odpustenia adresované ochrnutému mužovi. Ten vstáva a odchádza po vlastných a to iba preto, lebo mu Ježiš odpustil. Čo by sme chceli radšej počuť my od tejto ženy? Výčitky? Slová nenávisti? Ona ich neponúka… Čo by sme chceli radšej počuť od Ježiša v preplnenom dome? Moralizovanie? Poukazovanie na to, prečo je tento muž ochrnutý? Ježiš však vraví „odpúšťajú sa ti hriechy“. Ježiš aj nám dnes ponúka slovo odpustenia. Alebo je niečo, čo by sme chceli počuť radšej?
