Spomínam si na jeden film, v ktorom zomrel istý bohatý muž a zanechal po sebe dedičstvo ohromnej veľkosti. Ako to býva, ihneď sa po jeho smrti našlo mnoho príbuzných a potencionálnych dedičov. Išlo im len o jedno, a to dozvedieť sa, kto čo zdedil a či toho je v dostatočnom množstve. Všetci prítomní boli veľmi prekvapení, keď sa dozvedeli, že nezdedili takmer nič okrem jedného mladého muža, ktorý od zosnulého vôbec nič nečakal. Stane sa dedičom takmer celého jeho bohatstva, ak úspešne splní všetky stanovené podmienky, ktoré ho skutočným dedičom aj urobia. Na mladého muža čakala neľahká úloha. Musel sa rozhodnúť, či chce zmeniť svoj život, ktorý mu zabezpečí dedičstvo alebo ostať taký, aký bol a nemať nič.
Za Ježišom Kristom v dnešnom evanjeliu prichádza istý muž, ktorý na prvé počutie žije jeden kvalitný život a nedá sa mu na ňom nič vytknúť. Jeho cesta do neba sa nám môže zdať krásne priamočiara. Ježiš má však iný pohľad. Vidí do srdca, a preto ponúka mužovi jednu jedinú podmienku k tomu, aby zdedil nebo a pomenúva ju jasne slovami: „Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma.“ (Lk 18, 22)
Ako by sme sa cítili na jeho mieste my, keby sme počuli slová, ktoré sme vôbec nečakali? Aká by bola naša reakcia? Možno by sme sa bránili. Možno by sme vytiahli nepriestrelné argumenty, ktorými by sme chceli vyvrátiť všetky Kristove tvrdenia o nás. Tento popredný muž, ako ho evanjelista Lukáš označuje, ostáva aj napriek nepriaznivej odpovedi zo strany Krista pri ňom a hoci je smutný, vypočúva ho až do konca. Neodchádza. Vo svojom „dokonalom živote“ spoznáva prekážku, ktorá mu bráni stať sa dedičom večného života a záleží len na ňom ako sa rozhodne. Od Ježiša dostáva odpoveď, po ktorej túži. Ježiš mu poodhaľuje skutočný spôsob dosiahnutia Božieho kráľovstva. On je ten, ktorý prijíma všetkých. A spôsob, ktorým mu to Ježiš podáva, nie je práve tým najpríjemnejším. Prirovnáva ho k ľuďom, ktorí nedokážu odpovedať na Božie volanie. Hoci pozná Zákon, dokonca ho zachováva do detailov a je jedným z popredných mužov, ostáva uzavretý Božiemu volaniu. Preto nevieme, čo urobí. Vieme len, že ostane smutný. Nepoznáme jeho odpoveď. Nepoznáme jeho reakciu. Poznáme len Ježišovo pozvanie s jedinou podmienkou, ktoré trvá a kedykoľvek sa preňho môže rozhodnúť: „Potom príď a nasleduj ma.“ (Lk 18, 22c)
Čo je teda v našom živote skutočne podstatné? Zaradíme tu zdravie, bohatstvo, kariéru, dobré meno, drahé šaty, charakter alebo Boha? A ak je Boh tým podstatným v našom živote, veríme mu, že On nás zachraňuje? Lebo On napĺňa svoje kráľovstvo ľuďmi bezmocnými a neužitočnými, ľuďmi chudobnými, slepými, chromými, hriešnymi… Máme odvahu stať sa chudobnými pre Ježiša, aby nás mohol obohatiť On?
