Ste radi, že sú Vianoce? Ja veľmi. A chcel by som vám porozprávať jednu rozprávku, ktorú som počul pred niekoľkými rokmi. Bude o zlom vlkovi. Predstavte si noc, kedy sa narodil Pán Ježiš. A pozrime sa o kúsok ďalej, do inej zeme. K pastierom. Pastieri mali svoje ovečky, starali sa o ne, ale v ich blízkosti žil tiež zlý vlk, ktorý bol nielen zlý, ale aj úskočný a vždy, keď pastieri trochu nedávali pozor, tak niektorú z nich chytil a roztrhal. Pastieri sa ho báli a nemali ho vôbec radi. Vždy po ňom hádzali kamene a snažili sa ho zahnať. Až sa raz stalo niečo zvláštne. Pastieri počuli, že sa narodil Pán Ježiš a povedali si, že sa tam pôjdu pozrieť. Vlk sa zaradoval – nikto predsa nestrážil stádo, nikto ma nebude zaháňať, nachytám a roztrhám si toľko ovcí, koľko len budem chcieť! Ale razom ho premohla zvedavosť. Povedal si: To je zvláštne. Pastieri to predtým nikdy neurobili, aby len tak odišli preč. To sa musím ísť pozrieť, kde sú a čo robia… A tak sa za nimi zakrádal, schovával sa za krovím, aby ho neuvideli, až sa dostal k stajni, kde bola jaskyňka a v nej Panna Mária, svätý Jozef a v jasličkách bol položený Ježiško. Vlk stál ticho a hľadel, čo sa bude diať. Videl ako sa pastieri radujú a pomyslel si, je počká, až keď pôjdu preč a zblízka sa pozrie, aby mu nič neušlo. Pastieri po malej chvíli skutočne odišli a naokolo sa rozhostil pokoj. Taký veľký pokoj, že sa i Panne Márii i svätému Jozefovi začali zatvárať oči. Teraz je tá správna chvíľa, povedal si vlk. Teraz ich všetkých zožeriem. A začnem od toho najmenšieho… Vlk sa krok za krokom približoval k jasličkám. Opatrne a potichu, aby nespôsobil nejaký hukot. A už bol iba malý kúsok od jasličiek. Chystal sa skočiť … a tu zrazu sa naňho Pán Ježiš pozrel a usmial sa. To sa vlkovi ešte nikdy nestalo, aby sa naňho niekto niekedy usmial. A čo viac – Ježiš ho pohladil! To sa mu nikdy nestalo, pretože všetci naňho vždy iba nadávali alebo po ňom hádzali kamene. Ale potom sa stalo ešte niečo: keď sa naňho Ježiš usmial a keď ho pohladil, praskla vlkovi koža a z tej vlčej kože vyliezol človek. Taký, akého ho Boh chcel mať. A človek začal chváliť Boha a ďakovať mu za to, že ho takým spôsobom premenil. No a to je koniec rozprávky. Kto jej porozumel, ten vie, o čom sú Vianoce.
Spracoval o. Peter Kačur podľa knihy Vojtěcha Cikrle …aby mohlo vyrůst něco krásnějšího.