Farská charita

!!!NAJNOVŠIA VÝZVA!!!

Ponúkame pomoc s registráciou a odvozom najmä pre seniorov, ktorí majú nárok na očkovanie proti ochoreniu COVID-19. Stačí sa nám ozvať, a to aj v tom prípade, že poznáte niekoho zo svojho okolia a túto pomoc potrebuje.

KONTAKT:
0917 555 941

!!!NAJNOVŠIA VÝZVA!!!

Dobro je len vtedy dobrom, keď sa uskutočňuje dobrým spôsobom.

Starec Paisij

Radi by sme vám predstavili našu farskú charitu.

Farská charita je spoločenstvo veriacich dobrovoľníkov farnosti, ktoré chce slúžiť blížnym v duchu evanjelia. 
Farská charita (v preklade a presnejšom znení farnosť, po grécky para oikia) je blízky dom, tu by sme sa mali cítiť ako doma, že tu patrím, do spoločenstva ľudí a charita znamená nezištná služba – dobrovoľné, dobročinné akcie na pomoc ľuďom, napr. starým, dospelým, deťom, opusteným, chorým… 
Charitas – láska, milosrdenstvo… praktická láska k blížnemu = je to služba pre všetkých, teda, každý by do tejto služby mal dôjsť…

Ako sa môžem pridať? Môžem sa stať dobrovoľníkom. Kto to vlastne je?

Dobrovoľníkom sa môže stať každý, kto chce nezištne konať skutky dobročinnej lásky pre dobro jednotlivcov, ale i celej našej farnosti.

Otázky na premýšľanie…

Zamýšľali ste sa niekedy nad službou? Prečo slúžiť? Ako možno slúžiť v dnešnom svete? Dávam sa niekedy aj ja do služby pre iných? Akým spôsobom? Teda, ak vnímaš, že chceš pomáhať, máš nápad ako byť užitočný pre našu farnosť, tak sa nám ozvi.

Aké je poslanie farskej charity?

Poslaním je slúžiť sebou samým druhým. Byť oporou prostredníctvom konkrétnej služby v rôznych oblastiach.

Ako a prečo táto služba?

Charita je vlastne „mať otvorené oči“ vnímať človeka vedľa seba, či nie je práve ten, kto pomoc naozaj potrebuje. Veď ja sám(a) túžim, aby aj pre mňa mali tí „druhí“ otvorené oči. Nikdy nevieme, či raz my nebudeme na tej druhej strane, a vlastne život je taká cesta, že každý sme na oboch stranách, len v inej situácií a iných potrebách. Pomoc druhým je hodnota, cnosť, ktorá má veľkú hĺbku, prináša naplnenie, zmysel – každý sa potrebujeme navzájom. Keď pomáhaš, rastieš v cnosti. Ak si na druhej strane a prosíš o pomoc, rastieš v pokore.

Ako vyzerá konkrétna predstava v našej farnosti?

Vytvoriť spoločenstvá ako bunky. Nakoľko v našej farnosti vnímame, že sú ľudia, ktorí sa chcú stretávať, modliť sa spolu, zdieľať sa navzájom a máme rôzne vekové a aj cieľové skupiny, tak dávame výzvu pre každého, kto má túto túžbu niekam patriť, nech sa ozve.

Zamyslenie

Kríž treba vidieť správne, poznať a pomenovať ho, niesť, prijať, poďakovať zaň, vyniesť na Golgotu… Aké ťažké, už len to čítať. Kríž každého človeka je ťažký. Ježiš vzal kríž (všetky naše kríže), vzal ich na seba. On vedel, že pre nás samých by boli ťažké, vzal naše kríže ako priateľ, nehľadel na seba. Ježiš nám tým ukázal všetko. Aj Šimon najprv nechcel, ale keď pozrel Ježišovi do očí, tak… už to bolo požehnaním.

Zamyslenie od V. Kodeta

Každého z nás stretávajú v živote chvíle, keď sme odkázaní na pomoc druhých. Mnohí z nás by boli radi, keby bolo takýchto okamihov čo najmenej. Najradšej by sme si všetko urobili sami, aby sme nemuseli byť nikomu nič dlžní, aby sme neboli nikomu zaviazaní a nemuseli byť nikomu za nič vďační. Asi poznáme ten zvláštny pocit, keď sa na niekoho obrátime s prosbou o pomoc a už v jeho gestách a na jeho tvári vidíme, ako ho otravujeme, ako sa mu to nehodí a ako to teda pre nás urobí, keď to inak nejde… Neochota druhého nás o to viac vnútorne bolí, o čo viac sme mu sami nezištne pomáhali, keď to potreboval. Ježiš ale prijal i neochotnú pomoc, pretože bol pokorný. Navyše vedel, že tým vlastne Šimonovi dáva jedinečnú možnosť, ako sa nenápadne dostať do Božej blízkosti, ako získať podiel na Božom kráľovstve. I na Šimonovi sa tak naplnili Ježišove slová: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25,40). Je otázne, kto komu vlastne preukázal milosrdenstvo, kto bol nakoniec viac obdarovaný… Tým, že si Ježiš nechal od Šimona poslúžiť, paradoxne mu preukázal veľkú službu.
Prosím ťa, Pane, o pokoru, v ktorej by som sa neuzatváral pred pomocou druhých, a aby som s ochotou pripustil, že môžu byť silnejší a schopnejší ako ja. Pomôž mi uznať, že potrebujem druhých ľudí a ich pomoc i lásku. Nauč ma prijímať službu aj od tých, ktorí ju nevedia ochotne preukazovať. A ešte o jedno ťa prosím: daj mi pochopiť, že tvoja logika je iná – nielenže slabí potrebujú oporu silných, ale že silní zase potrebujú slabých a núdznych a že zdraví potrebujú chorých a postihnutých, ak majú vyrásť v láske, a tak pochopiť, čo je život.

Pripravila I. Matušíková
zodpovedná za farskú charitu vo farnosti Prešov – Sídlisko 3