Páter E. Vella hovorí, že s Ježišom sa môžeme stretnúť rôznym spôsobom. No z týchto spôsobov hovorí najmä o štyroch.
Prvé stretnutie – Ježiš ako hasič či uzdravovateľ. Zvyčajne sa s Ježišom stretneme najprv ako s uzdravovateľom. Zástupy, ktoré išli za ním, boli žobráci, ktorí ho prosili, aby ich uzdravil, daroval im pokoj a oslobodil ich. Mnohí naňho hľadeli ako na mága alebo ako lekára z pohotovosti. Iní za ním utekali preto, lebo niečo potrebovali a chceli, aby im to dal. To je ten najbežnejší spôsob, ako sa s Ježišom spočiatku človek stretáva. Je na tom niečo zlé? V skutočnosti vôbec nič. Ježiš nikdy nikoho neodmietol
Druhé stretnutie – Ježiš ako učiteľ. Stretnutie s Ježišom ako uzdravovateľom je obyčajne prvým a pokračuje túžbou zažiť Ježiša ako učiteľa. Takto ho stretáva Nikodém. Nejde za ním preto, aby ho o niečo žiadal. Ide za ním preto, lebo chce vedieť, čo má robiť. Pri prvom stretnutí človek prosí o rôzne. Pri druhom stretnutí už urobí ďalší krok. Pýta sa ho, čo má robiť. V tomto štádiu človek cíti potrebu častejšie otvárať Písmo, aby zistil, čo mu Boh hovorí skrze okolnosti a začína hľadať a rozpoznávať Božiu vôľu vo svojom živote.
Tretie stretnutie – Ježiš ako priateľ. Je to ďalší krok vpred. Keď sa stretnú dvaja priatelia, zvyčajne to nie je preto, aby jeden druhého o niečo žiadal. Nestretávajú sa ani preto, aby sa jeden druhého na niečo pýtal. Stretávajú sa skôr preto, aby sa radovali zo vzájomného spoločenstva. Pri treťom stretnutí teda človek začína cítiť potrebu len byť s tým, koho miluje; byť s Ježišom a zakúšať jeho priateľstvo. Tu začína modlitbový život. Tento rozmer je veľmi dobre vidieť v krásnom rozhovore Ježiša so Samaritánkou. Ježiš ju prosí o trochu vody, ale v skutočnosti jej on chce dať vodu. Ježiš je priateľ, ktorý chce uhasiť náš smäd. To je tretí rozmer stretnutia s Ježišom.
Štvrté stretnutie – Ježiš ako Pán môjho života. Štvrtý rozmer je ten najdokonalejší. Je to stretnutie s Ježišom, ktorý sa stáva Pánom môjho života. Znamená to odovzdať svoj život do jeho rúk, a to v dokonalej poslušnosti, pretože vieme, že nás miluje. Vyvrcholením tejto odpovede je Ježišova modlitba za apoštolov pri poslednej večeri.
Zamerajme sa teda na naše stretnutie s Ježišom ako Pánom nášho života. Znamená to odovzdať všetko, čím človek je, čo má alebo čo si myslí, do Božích rúk. Prečo? Príčinou takého odovzdania je skutočnosť, že človek je presvedčený, že Otec ho miluje a chce mu dať to najlepšie.
Ak za Kristom prichádzame ako žobráci, ako tí, ktorí od neho niečo potrebujú, je to v poriadku. Ak za Kristom prichádzame ako tí, ktorí od neho očakávajú odpoveď na otázku, čo máme robiť, je to v poriadku. Ak prichádzame za Kristom ako priateľom užiť si spoločný čas, robíme správne. Ale ak mu odovzdáme celý svoj život a všetko čo máme, robíme najlepšie ako len môžeme.
Už vieme prečo odišiel mladík od Ježiša smutný? Neodíďme od Krista so sklonenou hlavou.

o. Peter Kačur