Asi dva dni dozadu som bol svedkom incidentu dvoch pánov na zastávke MHD. Jeden z nich čakal na prichádzajúci trolejbus no a ten druhý si na svojom skútri razil cestu po chodníku pomedzi chodcov, aby mohol zastaviť rovno pred svojím obľúbeným novinovým stánkom. Čakajúci cestujúci to nenechal tak a upozornil motocyklistu na to, že porušuje pravidlá cestnej premávky a ohrozuje chodcov. Z úprimného a oprávneného upozornenia sa stala hádka a vzájomné ubližovanie plné vulgárností.
Keď som prišiel domov, rozmýšľal som, či sa dnes vôbec ešte oplatí niekoho upozorňovať, ak nekoná správne. A vďaka dnešnému evanjeliu som si uvedomil, že to nie je len správne, ale je to aj našou kresťanskou povinnosťou, lebo pramení z prikázania lásky k svojmu blížnemu.
A tak som začal listovať v mojej obľúbenej knihe Hriešnikov sprievodca, ktorej autorom je rehoľník, ctihodný služobník Boží Louis z Granady OP, ktorý píše tieto slová: „Povinnosti človeka k svojmu blížnemu sú zahrnuté do praktizovania lásky a milosrdenstva.“ A má pravdu. Sväté písmo je plné odporúčaní ako sa zachovávať k svojmu blížnemu. Začítajme sa do knihy proroka Izaiáša, ktorý píše: „Prečo sa postíme, a nevidíš, umŕtvujeme sa, a nezbadáš?! A v deň svojho pôstu spĺňate si túžbu a prenasledujete svojich robotníkov. Hľa, pre škriepky a hádky sa postíte a hriešne bijete päsťou! Nepostite sa ako po dnešný deň, aby na výsosti vyslyšali váš hlas. Či takýto je pôst, ktorý sa mi ľúbi? Má sa človek umŕtvovať celý deň? Vykrúcať si dookola hlavu a vrecovinou i popolom si ustielať? Či toto nazveš pôstom a dňom milým Bohu? Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi, keď rozviažete zväzky zločinné a roztvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo? Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho a pred svojím telom sa neskrývaš?“ (Iz 58, 3 – 7)
Pokračovať by sme mohli aj ďalej. Prorok Izaiáš v celej kapitole ohlasuje požehnanie, ktoré sa dostane človeku, ktorý miluje svojho blížneho. Čnosť lásky je nadovšetko. Na prvom mieste k Bohu a hneď za tým k blížnemu. A nemá sa prejavovať len slovami, ale aj skutkami. Spomedzi nich sú najdôležitejšie práve tieto: rada, poučenie, pomoc, znášanlivosť, odpustenie a povzbudenie. Sú kresťania, , ktorí predstierajú, že milujú svojho blížneho, ale ich láska sú len slová. Iní sú ochotní poradiť, ale nepodávajú podstatnejší dôkaz svojej lásky. Ďalší vykonávajú tieto povinnosti, ale nezdržia sa, aby nevyčítali zranenie alebo odmietnu znášať choroby blížneho. Zabúdajú, že apoštol Pavol nám hovorí: „Neste si vzájomne bremená a tak naplníte Kristov zákon.“ (Gal 6, 2)

o. Peter Kačur