Zamýšľali ste sa už niekedy nad tým, že náš Boh je obdivuhodný? Práve pôstna doba je zaujímavá tým, že v tom všetkom odriekaní sa a dlhom modlení sa môžeme stretnúť s naším obdivuhodným Bohom. Prečo je teda náš Boh obdivuhodný?

Lebo nám dáva svojho Syna, ktorého slovo má takú obrovskú moc a tak dobre sa počúva, že dom, v ktorom sa nachádza, je tak zaplnený, že tam niet miesta pre ochrnutého na lôžku.

Lebo ochrnutý na lôžku má takých úžasných priateľov, ktorí neváhajú rozobrať strechu a spustiť chorého pred Krista vediac, že On ich za to nevyhreší, že ho rušia.

Lebo ochrnutý počuje slová: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ (Mk 2, 5) A tieto slová znamenajú len jedno, že môže vstať, vziať si lôžko a ísť domov.

Lebo mnohí z prítomných po tomto všetkom, čo uvidia, vyrieknu slová obdivu: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.“ (Mk 2, 12)

Obdivuhodný Boh… Boh, ktorý sa dotýka. Boh, ktorý hovorí a dnes by pravdepodobne namiesto malého domu zaplnil futbalový štadión. Boh a jeho moc, ktorá pohýna vynaliezavcov, aby urobili aj nemožné, len aby pomohli svojmu kamarátovi, aby bol zdravý. Obdivuhodný Boh…

Poznáte ho takto aj vy? Sv. Augustín v každom slove oslavuje svojho Boha. Obdivuje ho. Vie, čo hovorí. Po takom dlhom hľadaní a dlhých modlitbách svojej matky ho nakoniec nachádza. Stretáva sa s ním. Spoznal všetko, ale len Boh je hodný jeho obdivu.

„Veľký si, Pane, a všetkej chvály hoden. Veľkosť tvoja je nevýstižná a múdrosť tvoja nemôže byť zmeraná! A teba chváliť chce človek, tak malá časť tvojho stvorenia! Človek, stenajúci pod bremenom smrteľnosti, stenajúci pod svedectvom svojho hriechu, pod svedectvom, že sa pyšným prenasleduješ. A predsa chváliť teba chce človek, tak malá časť tvojho stvorenia! Ty sám povzbudzuješ človeka, aby Ťa s radosťou chválil, lebo stvoril si nás pre seba a nepokojné je srdce naše, kým nespočinie v tebe.“ (Sv. Augustín)

Všetkým nám prajem, aby sme v svojom živote stretli obdivuhodného Boha a aby sme už nikdy netúžili po niekom inom. Vyprosujem nám milosť jeho dotyku, aby sme lipli na každom jeho slove. Aby sme kvôli jeho uzdravujúcej moci dokázali urobiť aj nemožné veci, len aby sme sa ocitli pred ním. Aby sme stále okolo seba mali ľudí odhodlaných nám pomôcť a aby sme my sami boli takýmito ochotnými ľuďmi poslúžiť im. Aby sme sa nikdy neprestali diviť nad Božou mocou a jeho láskou k nám. Aby sme vždy mali odvahu počuť slová odpustenia ako odpoveď na naše vyznané a oľutované hriechy.

o. Peter Kačur