S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Skôr však, ako sa zišli, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jej muž Jozef bol však spravodlivý a nechcel ju verejne vystaviť hanbe. Rozhodol sa teda tajne ju prepustiť. Keď o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávida, neboj sa prijať Máriu, svoju ženu. Veď to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on zachráni svoj ľud z jeho hriechov.“ Toto všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal prostredníctvom proroka: Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď Jozef precitol zo spánku, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. Nepoznal ju však, kým neporodila syna, ktorému dal meno Ježiš. (Mt 1, 18 – 25)

Výzva a uistenie „Nebojte sa!“ je základným posolstvom Vianoc. Strach sprevádza každého z nás. „Ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude radosťou pre všetkých ľudí, lebo v Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“ (Lk 2, 10 – 11) Zvlášť v tomto neľahkom čase. Ježiš sám neskôr svojim učeníkom opakuje slová: „Nebojte sa!“ Kristus totiž prišiel na svet, aby z nás sňal úzkosť a strach. Aby sme žili pod vládou svetla a nie pod vládou tmy.

Strach nás sprevádza celý život. Čo bude zajtra? Čo budeme robiť? Čo nestihneme? Čo o nás povedia iní? Čo sa stane? Neochorieme? Nenakazíme sa? Neostaneme sami? Ľudia trpia úzkosťou a strachom – je to diagnóza sveta.

Keby nebolo strachu, neboli by vojny, násilie a ani zlo. Vládcovia majú strach, preto sa z nich stávajú diktátori. Vidno to nakoniec i po Herodesovi, ktorý je súčasťou vianočného príbehu. Bojí sa novonarodeného Ježiša, že ohrozí jeho panovanie a že prevezme jeho moc (porov. Mt 2, 1 – 18) Strach je všade okolo nás. Ľudia zo strachu vedia robiť hrozné veci. Navonok vyzerajú ako siláci, ale v skutočnosti to sú slabosi a zbabelci. Konajú iba vďaka svojmu potlačenému a zamaskovanému strachu. Kompenzujú si tak svoje komplexy a úzkosti. Trasú sa o svoje pozície. Vnútorne vyrovnaný človek však nikdy slabšiemu neubližuje.

Práve toto „Nebojte sa!“ zaznelo hneď pri narodení Ježiša. Ten to potom niekoľko krát opäť pripomína svojim učeníkom. Prečo sa teda nemám báť?

Odpoveď je jednoduchá – pretože som Božie dieťa. Pápež Ján Pavol II., ktorý pochádzal z komunistami ovládaného Poľska, si vzal práve tieto dve slová anjelov za svoje heslo. „Nebojte sa!“ Vďaka týmto slovám zvestoval celému svetu nádej a dodával silu miliónom ľudí po celom svete. Preto si uvedomme, že všetci sme Božími deťmi. Aj rodokmeň, ktorý sme počuli v dnešnom evanjeliu, je plný mien Božích detí. Mnohí z nich zmenili svoj život, lebo sa stretli s Kristom, ktorý sa narodil do ich sŕdc. Betlehém žiada od každého jedného z nás zanechanie starého spôsobu života a prijatie nového. Malé Dieťa prináša pokoj. Áno, aj v dnešných časoch potrebujeme pokoj a my ho aj hľadáme. Nájdeme ho jedine pri jasličkách, ktoré nás lákajú svojou jednoduchosťou a krásou. Boh sa stáva človekom, aby sa človek stal bohom. Nezabudnime na to, keď budeme pri štedrovečernom stole. Keď sa budeme navzájom obdarovávať. Nezabudnime sa zahľadieť do očí rozradostených detí. Čo v nich uvidíme? Vari to nie je betlehemský dar? Kristus žije v srdci každého jedného z nás. A ak tam ešte nie je, nič nie je stratené. Môžeme ho pozvať. On čaká. Betlehem je blízko. Aj my dnes počúvame od anjela tie nádherné slová: „Nebojte sa!“ Bratia a sestry, nebojme sa žiť s Kristom a pre Krista. Christós raždájetsja! Slávite jehó.

Požehnané sviatky Narodenia Ježiša Krista
vám zo srdca vyprosuje o. Peter Kačur