Pri pohľade na život v tomto svete nám môže prísť niekedy ťažko. Vidieť ako trpia nevinní, ako sa trápia zúbožení a vyhnaní zo svojich vlastí kvôli záujmom niekoho vyššie postaveného, kastovnícky systém, ktorý mnohých ľudí odsudzuje na uspokojenie sa s tým, že keď sme sa v takejto vrstve narodili, máme byť spokojní… Príkladov by mohlo byť veľmi veľa. Ba nemusíme chodiť ďaleko. Stačí sa pozrieť okolo nás…
Aj boháč z dnešného evanjelia nemusel chodiť ďaleko, aby sa presvedčil, že na tomto svete a v jeho tesnej blízkosti, žije človek, ktorý je odsúdený na život v trápení. Na týchto dvoch postavách môžeme vidieť kontrast sveta – pozrime sa na mnohé bohaté mestá, na okraji ktorých žijú ľudia v obrovskej biede. Zo svojich okien vidia prepychové stavby, no sami nemajú pomaly strechu nad hlavou. Kontrast boháča a Lazára je obrovský. Lazár vytvára akési sociálne miesto pred jeho prepychovým domom. Chýba mu skoro všetko. Nemá takmer nič, len črepinu a psov, ktorí mu lížu rany. Boháč má všetko. Stačí vyjsť, všimnúť si Lazára a ponúknuť mu pomoc. No vieme ako sa vraví, že radiť je ľahké. Oveľa ťažšie je vyhrnúť si rukávy a urobiť niečo správne. Poďme teda robiť správne veci. Aké ich mohol urobiť boháč?
Akú najjednoduchšiu vec mohol boháč vo svojom prepychovom a nič nechýbajúcom živote urobiť? Prekročiť prah svojho domu, vstúpiť do reality života okolo seba a pomôcť. Podať ruku a pomôcť niekomu inému okrem seba zrealizovať svoje sny a plány. Lazár nepotreboval až tak veľa. Možno lekára, posteľ a teplú stravu. Nedostal ani to.
Niekedy sme aj my presvedčení, že to málo, čo môžeme spraviť, nestačí. Sme presvedčení, že musí prísť niekto, kto dokáže pre toho druhého urobiť oveľa viac ako mu môžeme ponúknuť my. Prečo je to také jednoduché zbaviť sa zodpovednosti za druhého človeka? Lebo zrazu ma to nič nestojí. Potrebujem len presunúť problém z môjho okolia niekomu inému, kto to môže urobiť oveľa lepšie.
Drahý brat, drahá sestra, Boh čaká na tvoje ruky. Boh čaká na tvoje kroky, ktorými vstúpiš do reality iného človeka a budeš chcieť preňho niečo urobiť – niečo zmysluplné a potrebné. Možno nie veľké, ale niečo, čo mu pomôže aspoň na chvíľu žiť iný život.
Všetkým nám prajem odvahu žiť Božie plány nielen v našich životoch, ale najmä v životoch druhých. Len tak bude mať zmysel to, čo máme. Prekročme prah svojich životov.

o. Peter Kačur