Ježiš – odborník na ľudské trápenie

V jednej uzavretej miestnosti sa nachádzalo päť gitár, ktoré žili svojím obvyklým životom. Raz vošiel do miestnosti mladý muž, vzal do ruky jednu gitaru a začal ju ladiť. Niektoré struny pritom naťahoval a iné povoľoval. Bola to namáhavá práca, pri ktorej gitara nariekala bolesťou.
Jednej sa podarilo schovať sa za kreslo. Muž, ktorý gitary ladil, nebral ohľad na ich nariekanie, prechádzal od jednej gitary k druhej a ladil ich.Priťahoval a povoľoval struny a tak ich všetky postupne naladil. Nevšimol si však schovanú gitaru. Potom z miestnosti odišiel a zanechal v nej štyri naladené gitary a jednu rozladenú.
Jedného dňa vstúpili do miestnosti muzikanti, aby vzali gitary na koncert. Vyskúšali ich a zistili, že štyri naladené gitary vydávajú prekrásny zvuk. Ale keď vzal muzikant do ruky piatu gitaru, počul príšerný zvuk podobný žabiemu kvákaniu. A tak nechal gitaru bokom. Rozladenej gitary sa zmocnila hlboká depresia a začala nariekať nad svojím osudom: „Ach, ja nešťastná, som jediná, ktorú vynechali. Celý svoj život som bola nešťastná, vždy ma iba odmietali a odstrkovali.“ A reptala na každého, pretože k nej boli všetci zlí.
Toto by mohli byť slová, ktoré by sme mohli vložiť do úst ochrnutého z dnešného evanjelia. Sám vraví: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“ (Jn 5, 7) Možno by mal mať právo byť nahnevaným a pesimistickým. Veď bol chorý už tridsaťosem rokov. Tridsaťosem rokov nevie, čo je to chodiť. Nepozná silu uzdravenia. Vidí okolo seba ľudí, ktorí prichádzajú chorí a odchádzajú uzdravení. Rok čo rok tá istá situácia. A trvá to už tak dlho.
Do tejto situácie prichádza Kristus, ktorý si ho všíma a vraví mu: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ (Jn 5, 8) A ochrnutý zrazu ochrnutým nebol. Zázračne ozdravel. Nepotreboval vodu, nepotreboval iného človeka. Stačil mu sám Ježiš.
Drahý brat a drahá sestra, sám Kristus by mal stačiť na všetky naše situácie, ktoré prežívame. Sám Kristus chce vstúpiť do našich životov, aby nám povedal, aby sme vstali a zanechali svoje choroby či beznádeje. Sám Kristus dnes skrze tohto ochrnutého hovorí, že On má moc nad akúkoľvek inú moc. Je to moc jeho slova. Sám Kristus prichádza, aby nás naladil a nádherne rozozvučal. Občas sa však zvykneme schovávať, lebo sa bojíme, že „ladenie“ bude bolestivé.
Môžeme byť naladenou gitarou v rukách odborníka, ale môžeme byť aj gitarou, ktorá vydáva žalostné zvuky a schováva sa za kreslo. Môžeme byť gitarou v rukách Pána, nášho odborníka – ladiča, ktorý nám občas spôsobí bolesť až k slzám. Možno si neuvedomujeme, že toto utrpenie si Pán – ladič nepraje, ale že je preňho len prostriedkom k tomu, aby sme vydávali harmonické zvuky.

o. Peter Kačur